Participatívna dotačná schéma v obci Lozorno (2016)
Lozorno je obec vzdialená od Bratislavy 26 km s približne 3000 obyvateľmi, ktorá v roku
2016 občanom umožnila participovať na prerozdelení verejných financií určených na dotácie neziskových organizácií.
„Lozorno je prvá obec na Slovensku, ktorá sa rozhodla pre najtransparentnejší možný spôsob prerozdelenia časti podielových daní určených na dotácie. Rozhodli sme sa, že právomoc rozhodnúť o tom, ako bude použitá časť podielových daní dáme VÁM OBČANOM! Je to pre vás výnimočná príležitosť ako spolurozhodovať o zdrojoch a dianí v obci.” (Tvrdoň, Ľuboš: Lozorňania rozhodnite, koho chcete podporiť. In: Spravodaj obce Lozorno, ročník XIV, číslo 1, 2016; s.6)
Obecné zastupiteľstvo vyjadrilo dotačnej inovácii reálnu podporu bez hlbšej reflexie, a v radoch poslancov sa objavil aj názor, ktorý vystríhal občanov pred neuváženým hlasovaním.
„Rozdeľovanie dotácií je nedostatočne pripravené a prináša chaos. Zapojenie občanov je fiktívne a zavádzame ich tým, že o niečom rozhodujú, keď v realite rozhodnú poslanci. Najviac ma však znepokojuje poznanie, že obec týmto systémom prestáva garantovať aspoň minimálnu čiastku na dotácie, odkazuje organizáciám, nech nerátajú so žiadnou podporou a naopak zavádza boj o ne. … Poznajúc potreby organizácií, ktoré sa venujú deťom, viem, že to, čo najviac potrebujú, je stabilita. … Mojou ďalšou obavou je nezdravá rivalita, ktorá tu môže zásadne zmeniť atmosféru v obci.“ (Rušinová, Dana: Môj názor. In: Spravodaj obce Lozorno, ročník XIV, číslo 1, 2016; s.10)
Obec Lozorno vyčlenila na dotačnú schému 53 000 EUR, pričom obyvatelia Lozorna vo veku od 18 rokov mohli rozhodovať o necelej polovici z tejto sumy. Hodnota jedného hlasu bola prepočítaná na 12 EUR, každý obyvateľ(-ka) mohol(a) hlasovať len za 1 z 13 subjektov, ktoré predložili svoj projekt s realizáciou na území obce Lozorna. Hlasovanie trvalo mesiac (od 1.3.2016 do 31.3.2016) a prebiehalo elektronicky(na www.lozorno.hlasobcanov.sk) alebo prostredníctvom hlasovacích lístkov. Maximálna výška dotácie na jeden projekt nebola stanovená. Obec si zároveň ponechala právomoc rozhodnúť komu a v akej výške bude dotácia napokon pridelená.
Iniciátorom participatívnej dotačnej schémy v Lozorne bol Ľuboš Tvrdoň, poslanec obecného zastupiteľstva a zároveň občiansky aktivista, ktorý dlhodobo rozvíjal myšlienku zapojiť obyvateľov do rozhodovania o financovaní miestnych organizácií. O tomto financovaní dovtedy tradične rozhodovali poslanci, resp. poverená (finančná) komisia v rámci obecného zastupiteľstva zložená zo 4-5 poslancov. Takýto počet poslancov a celkový spôsob rozhodovania považoval za nedostatočný a neuspokojivý, keďže prax ukázala, že poslanci podliehajú tlaku konkrétnych záujmových skupín. Tento poslanec bol inšpirovaný „2%-ami z dane z príjmov fyzických a právnických osôb“, kde ľudia sami rozhodujú ktorej neziskovej organizácii prispejú svojou časťou daní a majú možnosť prispieť priamo tým organizáciám, ktorých služby využívajú.
Proces nového uchádzania sa obecné zdroje vyvolal aktivitu na strane neziskových organizácií, ktoré začali prezentovať čo robia a na čo obecné zdroje plánujú vynaložiť. Po formálnej stránke, organizácie predkladali projekty pre deti, mladých ľudí, ľudí v aktívnom veku alebo seniorov, ktoré /parafr./ zmenia/rozvinú/skrášlia život v Lozorne, s realizáciou do konca roka 2016. /parafr./ Zrazu nerozhodovali traja-štyria poslanci, ale zrazu rozhodovala celá dedina, a na to, aby si organizácia získala čo najviac peňazí, musela sa odprezentovať.
Do hlasovania sa zapojilo 43% obyvateľov, čím sa rozhodlo o prerozdelení alikvotnej 43%-ej časti rozpočtu.
Takáto participácia obyvateľov na rozhodovaní o dotáciách realizátorov iniciatívy pozitívne prekvapila. Spokojní boli údajne aj mnohí občania. Menej spokojné boli niektoré subjekty, ktoré sa uchádzali o podporu, resp. o istý obnos, na ktorý boli zvyknutí. Lebo občianske hlasovanie spôsobilo nové prerozdelenie dotácií, napr. „futbalisti“, ktorí dostávali z rozpočtu najviac financií, neboli podporení najväčším počtom hlasom.
/parafr./ Futbalisti fungujú na hráčoch, ktorí nie sú Lozorňania. … nie sú to profesionáli, ale majú nakontrahovaných hráčov z Bratislavy…, nie primárne Lozorňanov. A to je frustrujúce, lebo tam idú veľké peniaze (gro ide na mužov, to, na čo sa pozeráme), ale obec by mala mať záujem, aby boli zapojení miestni obyvatelia… I keď je pravda, že v rámci prípravky majú zapojených dosť veľa detí.
Za to najviac hlasov a teda aj pridelených financií získali „mažoretky“.
/parafr./ Mažoretky preto, lebo je tam dosť veľa detí, dievčat, ktorých rodiny tým žijú. Chodia na súťaže, po svete… Mažoretky boli ale dovtedy považované za okrajovú záležitosť.
Výrazne si polepšili aj „dôchodcovia“, ktorí získali pre svoju činnosť tretí najväčší počet hlasov.
/parafr./ Boli veľmi organizovaní. Zorganizovali si stretnutie Jednoty dôchodcov, rozdali hlasovacie lístky, alebo s nimi aktívne obehali dôchodcov. … Vstali, a išli z domu do domu.
Viac o výsledku hlasovania: Spravodaj obce Lozorno, ročník XIV, číslo 2, 2016, s.4
Zvyšných 57% rozpočtu (alikvotná nevyužitá časť rozpočtu, o ktorej mohlo rozhodnúť 57% obyvateľov, ktorí sa hlasovania nezúčastnili) sa ujalo Obecné zastupiteľstvo, ktoré ich neprerozdelilo medzi organizácie v pomere aký vyplynul z výsledku hlasovania ľudí, ale použilo ich /parafr./ na dorovnanie strát, ktoré nové prerozdelenie spôsobilo (organizáciám, ktoré získali málo hlasov).
Na jednej strane, hlasovanie občanov spôsobil „prevrat“ v prerozdeľovaní dotácií miestnym neziskovým organizáciám vykonávajúcich verejnoprospešnú činnosť, na druhej strane, ďalší rok obec už svojim obyvateľom neumožnila rovnakým spôsobom na rozhodovaní participovať. Zvíťazili vplyvné hlasy, ktorým takýto model prerozdeľovania financií nevyhovoval. /parafr./ Vrátilo sa to do pôvodných koľají. Rozhodovali piati poslanci – finančná komisia, zastupiteľstvo to schválilo a vyriešené.
V obci sa začalo ale inak nazerať na miestne organizácie, za ktorými stáli konkrétni ľudia, a ich financovanie. Narušila sa aj všeobecne prijímaná predstava, že miestne organizácie majú byť financované výlučne z obecných zdrojov.
A to aj napriek tomu, že ľudia, ani organizácie v Lozorne sa už ďalší rok nedožadovali participatívneho modelu. Podľa poslanca, ktorý v roku 2016 model presadil, bolo tomu tak preto, lebo obyvatelia sa nestihli zžiť s takouto priamou voľbou, tiež viacerí zainteresovaní aktéri starý model uvítali aj z pohodlnosti, a snahy vyhnúť sa konfrontácii. Kým totiž v roku
2016 museli byť organizácie aktívne a predkladať „projekty“ (plán činnosti na daný rok), získavať hlasy, po tom si možno povedali: /parafr./ možno dostanem menej peňazí, ale nemusím sa snažiť. … Ľudia sa stiahli a povedali si, že netreba ísť s ľuďmi alebo obecným zastupiteľstvom do konfrontácie… Dajme to do pôvodného modelu, to nebolelo, všetko sa to tichučko odohrá, odhlasujeme a život ide ďalej.
Elektronické hlasovanie malo zvýšiť účasť občanov na hlasovaní.
Iniciátori nového modelu získali mimo obce finančné zdroje na zriadenie elektronického hlasovania, ktoré využilo 37% obyvateľov, ktorí sa zúčastnili hlasovania. Hlasovacie lístky miestna aktivistka hodnotila ale tiež ako veľmi opodstatnené, napr. u starších ľudí, ktorí bežne nevyužívajú internet.
Elektronické hlasovanie bolo zabezpečené proti prípadnému opakovanému hlasovaniu tou istou osobou jedinečným kódom zaslaných formou SMS na mobilný telefón každého obyvateľa. Táto technologická novinka je odvtedy obci k dispozícii na elektronické prihlasovanie projektov, ako aj na hlasovanie pri akýchkoľvek iných príležitostiach, pri ktorých sa zisťuje verejná mienka. Miestna aktivistka sa domnieva, že na to, aby sa tento online nástroj viac využíval, je potrebné zabezpečiť jeho väčšiu propagáciu medzi obyvateľmi Lozorna; a mala tiež viaceré podnety na vylepšenie e-systému, konkrétne pridanie funkcionalít ako je napr. archív projektov či elektronické podávanie zúčtovania projektu.
Poslanec, ktorý to celé vymyslel, to musel aj zrealizovať.
Obec Lozorno nevyčlenila finančné ani personálne zdroje na realizáciu participatívnej dotačnej schémy, čo prenieslo celý výkon a zodpovednosť na poslanca, ktorý takúto aktivitu vymyslel a v obecnom zastupiteľstve presadil. Bez širšej podpory obecného zastupiteľstva tak bolo na ňom kedy, s kým a ako všetko potrebné od informovania občanov o možnosti spolurozhodovať o dotáciách až po sčítanie hlasov zrealizuje, čo v skutočnosti znamenalo, že to robil ako prácu „navyše“, so svojimi „ideovo“ blízkymi ľuďmi a s väčším rizikom či sa celý priebeh podarí zabezpečiť bez frontálnej podpory zo strane obce.
Organizácie zviedli o financie zápas, i keď: 1. tie s nižším počtom zainteresovaných aktérov ťahali za kratší koniec, a 2. niektoré by podporu získali aj bez takéhoto postupu. Každý dospelý obyvateľ Lozorna mohol podporiť len jeden projekt / jednu organizáciu, čo zvyšovalo záujem organizácií získať čo najvyšší počet hlasov. Informácie o možnosti hlasovať sa rýchlo šírili nielen formálnymi kanálmi, ale aj cez Facebook, e-mail-ové skupinové adresáre. Zároveň sa tým zvyšovala aj dilema voľby koho 12 EUR-ami podporiť. Kľúčovú rolu tak zohrávala samotná členská základňa; zatiaľ čo „mažoretky“ sa venujú desiatkam detí a majú početnú skupinu podporovateľov zo strany rodinných príslušníkov detí, „divadelníkov“ – hercov je len desiatka. V niektorých rodinách mohlo dochádzať ku konfliktu záujmov, či podporiť organizáciu, kde sa realizuje dieťa alebo organizáciu, kde zase rodič. A niektoré organizácie by údajne získali (v roku 2016) podporu bez ohľadu na to, či by sa takýto participatívny postup na prideľovanie financií v Lozorne realizoval.
/parafr./ Nevnímam to (participatívny dotačný mechanizmus) ako niečo mimoriadne. Bývam so svojou organizáciou súčasťou dotačných schém, grantov a projektov.
Podobne diverzifikované zdroje príjmov majú údajne aj iné miestne neziskové organizácie.
Občianska aktivistka si želá pokračovať v spolurozhodovaní občanov s poslancami. V roku 2018 jedna vytrvalá aktivistka v obci vyjadrila presvedčenie, že obec by mala zachovať obyvateľom Lozorna takúto možnosť spolurozhodovať o časti dotáciách určených pre miestne neziskové organizácie. Poslanci by ale podľa nej mali mať pri prideľovaní peňazí konečné slovo, lebo /parafr./ občania až tak detailne nevidia do tých neziskoviek, … niektoré sú tu dlhšie, sú viacej v povedomí ľudí.
/parafr./ Myslím si, že by malo byť trošku zachované aj to, aby tí občania ďalej hlasovali. Nielen to, že rozhodujú o tom poslanci; nehovorím, že by to malo byť 100% na tých občanoch, môžu byť takým nástrelom… Každý preferuje to svoje. … Takže posledný hlas by mal byť ten poslanecký. … Dôležitá je vízia, na čo chceme použiť peniaze, aký rozvoj chceme v tej neziskovke, čiže toto by mali už zohľadňovať poslanci.
Pridelenie hlasov viacerým organizáciám by riešilo problém komu prispieť.
V obci akou je Lozorno je dilema voľby jednej organizácie pri hlasovaní zložitá aj preto, že záujmy obyvateľov sú /parafr./ poprepletané. Bežné je, keď jednotlivec má vo svojom záujme, ale aj v záujme rodiny či komunity, viacero želaní koho v obci podporiť, ale hlas má len jeden. Tento problém by preto, podľa zástupkyne jednej neziskovej organizácie z Lozorna, vyriešilo hlasovanie za viaceré subjekty.
Priama demokracia je o vývoji a …
Obyvatelia v Lozorne sú z pohľadu miestnej aktivistky aktívni nielen v športovej či kultúrnej činnosti, ale celkovo sa zaujímajú o život obce a bežne vedú formálne aj neformálne diskusie, ktoré samospráva zohľadňuje pri rozhodovaní napr. o výstavbe v obci. Aktívni ľudia sa už v minulosti združovali okolo skupiny dobrovoľníkov s názvom „Pro Lozorno“ s cieľom zlepšiť kvalitu života v obci; v súčasnosti štafetu prebralo občianske združenie „Lozorno pre občanov“. Obec má veľký (občiansky) potenciál rozvoja, /parafr./ myšlienok je veľa, stále sa dá viac urobiť, povedala miestna aktivistka.
K dynamizácii života obce prispieva aj poloha pri hlavnom meste, keďže do obce prichádzajú novousadlíci práve z Bratislavy. Tí, podľa vyjadrení respondentov, svojim záujmom a aktívnym prístupom posledné roky nepochybne oživili dianie v obci. Veľkým prínosom sú pre obec dobrovoľníci, bez ktorých by obec nemohla organizovať takmer žiadnu väčšiu akciu
– „jeden človek to neurobí“.
Všetko nasvedčuje tomu, že v roku 2018 myšlienka hlasovania za projekty priamo občanmi tlie pod povrchom. Model hlasovania v roku 2016 bol testom a poukázal na niektoré slabé miesta, ktorým je možné sa v budúcnosti vyhnúť. Na evolučný moment poukázala aj zástupkyňa neziskovej organizácie v Lozorne: /parafr. / My sme vo vývoji, ako sa hovorí. Myslím si, že s hlasom občana pri dotáciách by sa dalo stále pracovať. Tá myšlienka nie je zlá, len je potrebné ju troška dotiahnuť ďalej.
Prípadovú štúdiu spracovala a rozhovory s tromi aktérmi participatívnej dotačnej schémy v Lozorne viedla: Lýdia Marošiová
prípadové štúdie Vám prinášame vďaka podpore EÚ – ESF a OP EVS.