Miláno je druhé najväčšie mesto Talianska s 1,4 mil. obyvateľmi. Nachádza sa na severe Talianska a považuje sa za hlavné ekonomické centrum krajiny. V roku 2015 ľavicová administratíva v Miláne presadila a spustila realizáciu participatívneho rozpočtu (PAROZ) s názvom „Počítam sa, participujem, rozhodujem“ (I count, I participate, I decide), ktorý sa považuje za jeden z najpokročilejších projektov v histórii participatívneho rozpočtovania v Taliansku pre svoju inovatívnosť, rozsiahlosť, plnú podporu samosprávy a značnú výšku rozpočtu. Miláno bolo prvou metropolou v Taliansku, ktorá uplatnila celomestský PAROZ.[1]
https://bilanciopartecipativo.comune.milano.it/

PAROZ v Miláne sa hlási k princípom inklúzie s cieľom inštitucionálne posilniť verejné rozhodovanie, ktoré je podporené silnou účasťou a deliberatívnou diskusiou občanov; za cieľ si kladie osloviť širokú verejnosť, osobitne mladých ľudí vo veku od 14 do 25 rokov a početne zastúpené menšiny. Snaha primäť k účasti na PAROZ-e všetky sociálne skupiny v tejto svetovej metropole sa považuje za veľmi ambicióznu.

V experimentálnom 1.ročníku bolo na PAROZ vyčlenených 9 mil. EUR, ktoré sa rozdelili medzi deväť autonómnych okresov, teda každý okres získal 1 mil. EUR. Projekty v rámci PAROZ-u sú naplánované v 3-ročných cykloch. V 1.ročníku PAROZ-u boli ako oblasť podpory stanovené „verejné priestranstvá“, konkrétne revitalizácia verejných budov ako sú školy, a priestorov ako sú námestia a parky.

Pilotný, 1.ročník PAROZ-u mesto Miláno realizovalo v spolupráci s Inštitútom pre sociálny výskum a miestnymi organizáciami Urban Adventures, ARCI Miláno, ACLI Miláno.[2]

Prvý PAROZ v Miláne pozostával zo štyroch fáz.

FÁZA 1 – „Počúvanie: verejné stretnutia s cieľom mapovania potrieb“

Prvá fáza v roku 2015 prebiehala od začiatku mája do konca septembra. Mestské úrady (v okresoch Milána) naplánovali stretnutia so širokou verejnosťou. Pozvánky mali veľa podôb a boli rozposlané onlineoffline kanálmi s cieľom osloviť každého občana vo veku minimálne 14 rokov. Týchto stretnutí, na ktorých občania vysvetlili rozsah a hĺbku PAROZ-u v meste, bolo dokopy v deviatich okresoch 45 a zišlo sa na nich 1442 občanov. Magistrát mesta oslovil rôzne komunity, vrátane menšín, pre ktoré zorganizovali samostatné stretnutia; napokon prišlo 60 členov z 12 rôznych menšinových skupín. Mladí ľudia vo veku od 14 do 25 rokov prišli v počte 350 na 9 stretnutí (v 9 okresoch).

Účastníci pod vedením profesionálnych facilitátorov načrtli mnohé problémy, s ktorými sa v meste stretávajú a zorganizovali ďalších 17 zhromaždení, ktoré už viedli nimi zvolení  facilitátori. Prvotné myšlienky sa rozvinuli do projektov s intervenciami v oblastiach ako je  zlepšovanie školských zariadení až po vybudovanie detských ihrísk v parkoch.

FÁZA 2 – „Spoločná práca: workshopy na navrhovanie intervencií“

Stretnutia z deviatich okresov priniesli 700 návrhov, ktoré sa v druhej fáze zoskupovali do  väčších. Výsledkom bolo 40 projektov, o ktorých sa v ďalšej fáze hlasovalo.

Na rozdiel od fázy 1, ktorá bola otvorená pre každého obyvateľa v meste, počas fázy 2 boli účastníci náhodne vybraní z celkového počtu 610 ľudí, ktorí sa aktívne podieľali na fáze 1 a mohli prísť na dve plánované stretnutia v októbri. Náhodný výber vykonal Magistrát v priebehu jedného dňa pod dohľadom 45 občanov. Z celkového počtu 610 občanov, ktorí boli dostupní v plánované termíny, bolo vybraných 30 občanov pre vytvorenie skupiny v každom okrese – celkovo 270 účastníkov, ktorí sa stretli na miestnych deliberačných fórach v deviatich okresoch. Z 270 vybraných účastníkov prišlo 210.

Zámerom takéhoto náhodného výberu bolo systematicky predísť vylúčeniu nejakej sociálnej skupiny, a išlo najmä o menšiny a ich dostatočné zastúpenie v participatívnom procese. Takýto výber ale nezabezpečil, aby zo 610 občanov boli do jednotlivých skupín vybraní účastníci alikvótne z hľadiska okresu, pohlavia alebo veku, a ani samotných menšín. Preto sa napokon vyberalo tak, aby zastúpenie účastníkov zohľadňovalo okres, pohlavie a vek, a na príslušnosť k menšinám sa rezignovalo (o počte príslušníkov menšín nie sú k dispozícii žiadne informácie).

Výsledkom fázy 2 bolo posúdenie 40 projektov. V každom okrese asistovali dvaja  facilitátori ako aj experti na projektovú dokumentáciu – najmä technickú stránku, náklady a harmonogram. Úlohou expertov tiež bolo sledovať v projektoch efektívnosť vynaložených prostriedkov vs. výsledky.

Vo fáze 2 zohrali rolu aj sociálne médiá, konkrétne webová stránka Magistrátu, ale najmä Facebook-ová stránka „Bilancio Partecipativo Milano“, kde počas všetkých fáz PAROZ-u prebiehala online diskusia.

FÁZA 3 – Hlasovanie: výber projektov, ktoré sa budú realizovať

Všetky pripravené projekty sa zverejnili online, aby sa s nimi mohli oboznámiť všetci obyvatelia Milána. Vo fáze 3, občania hlasovali o projektoch počas 17 dní v novembri, a to online alebo offline formou. Online hlasovanie prebiehalo na webovom rozhraní Magistrátu a na Youtube bolo natočené video s inštrukciami ako hlasovať.

23835 občanov hlasovalo online a ďalších 1700 hlasovalo s tzv. asistenciou. Obyvatelia mali k dispozícii 20 hlasovacích miest po celom meste, kde mohli prísť a s pomocou asistentov hlasovať. Okrem toho, bolo zozbieraných 6337 hlasov zo škôl po celom meste, čím sa zhromaždili hlasy od mladej populácie vo veku od 14 do 25 rokov.

Výsledný počet voličov v PAROZ-e predstavoval približne 3% z celkového počtu obyvateľov mesta a zahŕňal aj osoby, ktoré zvyčajne nemajú právo voliť (vo veku 14 – 17 rokov).

FÁZA 4 – Výstupy: monitorovanie a zodpovednosť(-ti)

Výsledky hlasovania boli zverejnené online s podrobným popisom všetkých projektov a počtom hlasov, ktorý každý projekt získal. Na webovej stránke milánskeho PAROZ-u bol tiež uverejnený dokument, v ktorom boli uvedené víťazné projekty a ich opis.

Každý realizovaný projekt bol a je priebežne monitorovanýstav projektu sa na webovej stránke aktualizuje. Občania tak majú prístup k týmto informáciám a môžu sledovať ako projekty v jednotlivých okresoch napredujú.

Vo fáze 4 zástupcovia Magistrátu ešte v novembri zorganizovali stretnutie s občanmi, na ktorom bilancovali progres vo vývoji projektov v rámci PAROZ-u. Podujatie sa naživo vysielalo aj na Facebook-u a občania sa mohli zapojiť do diskusie online formou. Z diskusie vyplynuli pochybnosti o uskutočniteľnosti niektorých víťazných projektov, čo vrhlo zlé svetlo na proces prípravy projektov (najmä zo strany mesta) a celkové očakávania ľudí od PAROZ-u v Miláne.

Závery a ponaučenia z 1.ročníka

Jedným z očakávaní od PAROZ-u v Miláne, priamej účasti občanov a získavania skúseností s rozpočtami verejných financií, bolo znížiť klientelizmus, čomu mal napomôcť nový taliansky protikorupčný zákon. Byrokratické postupy požadované týmto novým zákonom ale pravdepodobne prispeli k spomaleniu realizácie projektov.

PAROZ deklaroval zámer zapojiť všetky sociálne skupiny vrátane menšín a vytvoriť priestor pre ich návrhy, ale fakty z 1.ročníka v tomto ohľade neboli presvedčivé.

Spôsob akým sa robil náhodný výber bol inovatívny, ale negarantoval výsledok, ktorý sa dosahuje pri štandardnom náhodnom výbere účastníkov zo zoznamu všetkých občanov. Občania sa vyberali spomedzi tých, ktorí sa zúčastňovali fázy 1, výber bol preto obmedzený a to aj vzhľadom k otáznemu zastúpeniu menšín.

Projekty, ktoré občania navrhli ale vzhľadom k obmedzeniam rozpočtu sa neprekrúžkovali medzi víťazné, zostali „vo vzduchoprázdne“. Magistrát sa tejto výzvy zhostil tak, že k potrebám obyvateľom v týchto projektoch bude prihliadané v nasledujúcich rokoch. Takéto riešenie – keď občania mohli nadobudnúť dojem, že Magistrát s nimi rozpočet len konzultoval – mohlo u ľudí vzbudiť povestnú nedôveru a odcudzenie k úradom, a predurčiť tak aj neúspech PAROZ-u.

Tiež sa kritizovalo posledné stretnutie s občanmi koncom novembra, na ktorom sa neanalyzoval aktuálny stav všetkých projektov v okresoch, ale informovalo sa o nich všeobecne. Občania navrhli pokračovať v stretávaní sa na miestnej úrovni, ako tomu bolo vo  fáze 1; z čoho sa vyvodilo opatrenie ešte viac decentralizovať participatívne procesy vo fázach 1-3 v ďalšom ročníku PAROZ-u tak, aby sa ​​oslovilo viac ľudí a umožnila ich aktívna účasť na okresnej úrovni.

PAROZ 2017 – 2018

V 2.ročníku milánskeho PAROZ-u boli urobené radikálne zmeny, jedna z kľúčových sa týkala dôslednej decentralizácie vo vzťahu k okresom, ktoré čiastočne bojkotovali 1.ročník[3]. Tento PAROZ používal názov „Od myšlienky k mestu“ (From the idea to the city), skladal sa zo štyroch fáz – oslovenie a šírenie, spolupráca, hlasovanie a monitorovanie projektov.

Tento PAROZ sa zameriaval na celú populáciu žijúcu v meste Miláno a na každého, kto má nepretržitý vzťah s územím mesta počas štúdia, v práci alebo z hľadiska bývania (tzv. mestskí užívatelia), bol určený ľuďom vo veku od 16 rokov, akejkoľvek národnosti.

Občania sa mohli uchádzať o podporu výlučne takých projektov, ktorých realizácia bola nacenená v sume od 100 do 500 tisíc EUR. Celkový rozpočet PAROZ-u sa oproti 1.ročníku zredukoval na 4,5 mil. EUR.V každom okrese sa mohol realizovať jeden alebo viac projektov (max. 5), podľa toho nakoľko bol vyčerpaný celkový rozpočet. Z PAROZ-u mohli byť financované iba „kapitálové výdavky “, t.j investície ako je renovácia budovy alebo vybavenie verejného priestoru. „Bežné výdavky“, resp. výdavky spojené so službami nebolo možné financovať. 

Mestský úrad Miláno spravoval participatívny rozpočet 2017 – 2018 s internými odbornými zdrojmi. Skutočné náklady mesta Miláno na komunikáciu, organizáciu podujatia a podporu manažmentu, ktorého prijímateľmi boli externé subjektmi, boli zverejnené a činili (ďalších) 55 tis. EUR.

Občania sa mohli uchádzať o projekty v štyroch oblastiach – zelené priestory, udržateľná mobilita, rekvalifikácia a služby.

Ďalšia zmena nastala v hodnotiacom procese projektov. Zaviedli sa tzv. bonusy. Bonusy boli dva, každý v hodnote 10%, ktoré sa pripočítali k hlasom získaným k projektom, ktoré boli označené ako „Prístupné Miláno“ (Accessibility bonus) a / alebo „Bonus mestskej štvrte“ (City District bonus). Išlo o projekty, ktoré rešpektujú princípy mestskej dostupnosti; a projekty, ktoré napĺňajú potreby obce/ okresu. Samosprávy Mesta a okresov priraďovali bonusy k projektom na konci projektového plánovania a pred hlasovaním, a podľa pravidiel v rámci tzv. Dohody o participácii. Každý projekt mohol získať jeden bonus, oba bonusy alebo žiaden.

Nová verzia milánskeho PAROZ-u v 2.ročníku bola výsledkom spolupráce s portugalskou Univerzitou Coimbra, Milánskou univerzitou[4], spoločnosťou Opensource a európskym výskumným tímom, ktorý vytvoril medzinárodnú digitálnu platformu EMPATIA,a od ktorého Milánozískalo aj koordinačnú a riadiacu podporu[5]. EMPATIA poskytla Milánu tzv. monitorovací systém pre projekty z 1.ročníka, teda nástroje, ktoré umožnili sledovať aktuálny stav projektov a transparentnosť dát. V rámci digitálnej platformy PAROZ-u tiež pribudol modul k deliberačnému procesu vo všetkých troch fázach (tvorba a podpora projektov, kontrola a príprava projektov, hlasovanie), ktorý vyvinula Milánska univerzita.[6]

Zber dát v procese PAROZ-u prostredníctvom e-platformy EMPATIA umožnil dáta analyzovať, porovnávať a vytvárať demografické profily účastníkov – v reálnom čase a tak reagovať na prípadné vychýlenia[7], napr. v podobe takýchto grafov[8]:

Participácia občanov na onlineoffline hlasovaní v PAROZ-e v Miláne z hľadiska veku

Porovnanie účastníkov PAROZ-u v mestách v štyroch rôznych krajinách z hľadiska veku


* Lisabon (Portugalsko), Wuppertal (Nemecko) a Řícany (Česká republika) boli tri európske mestá, ktoré v roku 2017 rozbiehali pilotné PAROZ-y, a s ktorými Miláno vďaka EMPATIA-i úzko spolupracovalo.

V 2.ročníku PAROZ-u bolo zozbieraných 300 návrhov projektov, milánčania napokon hlasovaním rozhodovali o 47 finálnych projektoch.

Do prvej fázy sa zapojilo takmer 29 tis. občanov po tom, ako prebehla masívna informačná kampaň, ktorej cieľom bolo zapojiť čo najväčší počet ľudí. V jednotlivých okresoch mesta sa odohralo 100 verejných stretnutí s cieľom tvoriť a vysvetľovať projekty, počúvať občanov, informovať a poskytovať informácie počas online a offline hlasovania, a taktiež posudzovať uskutočniteľnosť projektov s kompetentnými úradníkmi na Magistráte.

Celkovo za projekty v PAROZ-e  hlasovalo 17627 občanov, z toho 978 prostredníctvom hlasovacích lístkov. Každý občan mohol hlasovať maximálne za tri projekty (počet hlasov bol 40501), občania spolu rozhodli o schválení deviatich projektov, ktoré sa budú realizovať. Navyše ďalšie tri projekty, resp. ich niektoré časti mohli byť podporené zo zostávajúceho, tzv. disponibilného rozpočtu.

Jeden príklad projektu za všetky

Projekt GRATOSOGLIO – ZELENÁ OBLASŤ samedzi schválenými projektmi v PAROZ-e 2017-2018, pri udelení oboch bonusov („Prístupné Miláno“ a „Mestský bonus“), umiestnil na prvej priečke (s počtom hlasov 2016). Projektu revitalizácie spustnutých a prašných zelených oblastí Gratosoglio s vytvorením zeleného okruhu pre cyklistov a chodcov, bola pridelená dotácia 500 tis. EUR. Okruh sa má „zazelenať“ stromami, vybaviť lavičkami sa má aj nábrežie miestnej rieky, navrhnutá je aj „bio“ záhrada, detské ihrisko, cyklobox-y pre zdieľanie bicyklov, osvetlenie okruhu a stanice s vodou.

Z monitorovania projektu vyplýva, že projekt stále prebieha (aktuálne je jar 2019 – pozn.aut.), a že je v prípravnej fáze realizácie [9]. Konkrétne, v októbri 2018 boli – pre šesť víťazných projektov PAROZ-u 2017-18 vypracované technické dokumenty o ekonomickej realizovateľnosti (a uvádza sa tiež, že ide o kumulatívne dokumenty vrátane niektorých intervencií z prvého ročníka PAROZ-u). Posledná správa je datovaná 16.januárom 2019 a uvádza sa v nej, že projekt GRATOSOGLIO – ZELENÁ OBLASŤ je zahrnutý do trojročného plánu verejných prác na roky 2019-21.

Záver

Metodika PAROZ-u v Miláne bola natoľko presvedčivá, že ju použili v mnohých malých a stredných mestách v Lombardsku a aj v iných regiónoch, napr. aj v mestskej časti v Madride.

Zasvätení pozorovatelia konštatujú, že participatívne rozpočtovanie v Miláne je zaujímavé sledovať osobitne v kontexte implementácie v rozsiahlych multikultúrnych geografických oblastiach, kombinácie offline aktivít a na význame vzrastajúcich online nástrojov, ako aj kombinácie rôznych zdrojov financovania. Vedú sa tiež úvahy, či by sa takáto participatívna prax mohla stať súčasťou pravidelnej participácie zakotvenej v politickej štruktúre.

Prípadovú štúdiu spracovala:               Lýdia Marošiová

Vypracovanie materiálu bolo spolufinancované z EÚ – ESF a OP EVS. 


[1] Ak nie je uvedené inak, text o PAROZ-e v Miláne je vypracovaný z nasledovných zdrojov:
https://participedia.net/en/cases/i-count-i-participate-i-decide-participatory-budgeting-milan
http://www.eurocities.eu/eurocities/documents/Participatory-Budget-in-Milan-WSPO-AY7CMC
http://www.collaborative.city/item/milan-participatory-budgeting/
https://estudogeral.sib.uc.pt/bitstream/10316/80237/1/Participatory%20Budgeting%20in%20Italy_Towards%20a%20Renaissance.pdf
https://bilanciopartecipativo.comune.milano.it/

[2] Miláno v rámci PAROZ-u spolupracovalo (aj) s Foundation Rete Civica Milano (Milan Civic Network Foundation), in: Dias, N. (ed.): Hope for Democracy. Epopeia Records, 2018, s. 300. https://estudogeral.sib.uc.pt/bitstream/10316/80237/1/Participatory%20Budgeting%20in%20Italy_Towards%20a%20Renaissance.pdf  

[3] in: Dias, N. (ed.): Hope for Democracy. Epopeia Records, 2018, s. 301.

[4] … Katedrou informatiky, ktorá už v roku 2014 na účel PAROZ-u vyvinula platformu s názvom BiPart.

[5] empatia-project.eu je projekt financovaný EÚ.

[6] In: D3.2 Pilots implementation – final. EMPATIA Consortium 2016-2017. https://empatia-project.eu/wp-content/uploads/2018/07/EMPATIA_Deliverable_3.2_13FINAL.pdf; EMPATIA Enabling Multichannel Participation Through ICT Adaptations. EMPATIA Consortium 2016-2018. https://empatia-project.eu/wp-content/uploads/2018/07/EMPATIA_Final_Progress_Report_D6.2-6July2018.pdf .

[7] Napr. keď z monitorovania registrácií a prvých návrhov projektov u účastníkov vyplynul vysoký priemer vzdelania a hrozila sociálna polarizácia, samospráva mohla okamžite presmerovať cielenie komunikačnej kampane a verejných stretnutí v okresoch, aby opätovne vyvážila rôzne typológie účastníkov a ich vekové skupiny; a prijímať ad hoc opatrenia, ktoré sa ukázali ako veľmi účinné a prispeli k zvyšovaniu kvality participácie. In: Dias, N. (ed.): Hope for Democracy. Epopeia Records, 2018, s. 302. https://estudogeral.sib.uc.pt/bitstream/10316/80237/1/Participatory%20Budgeting%20in%20Italy_Towards%20a%20Renaissance.pdf  

[8] EMPATIA Enabling Multichannel Participation Through ICT Adaptations. EMPATIA Consortium 2016-2018, s. 35-36, https://empatia-project.eu/wp-content/uploads/2018/07/EMPATIA_Final_Progress_Report_D6.2-6July2018.pdf

[9] https://bilanciopartecipativo.comune.milano.it/monitors/show/gratosoglio-area-verde