Prievidza – starnúce mesto
Základné údaje
Rozprestiera sa v prechodnej oblasti medzi stredným a západným Slovenskom v Trenčianskom kraji a má 48 tis. obyvateľov. Je centrom regiónu Horná Nitra. Mesto vymiera, veľká časť obyvateľstva mesta za prácou odchádza, populácia starne a potenciál v oblasti cestovného ruchu je nevyužitý. Z hľadiska kvality životného prostredia má mesto nižšiu kvalitu ovzdušia, nízku kvalitu povrchových vôd a vysokú hlučnosť v častiach mesta zaťažených intenzívnou dopravou. Rozpočet mesta v roku 2018 bol prebytkový, príjmy dosiahli úroveň 38 mil. EUR a výdaje 36 mil. EUR.
Vízia mesta[1]
Základnou strategickou úlohou, ktorú si mesto stanovilo v programe rozvoja mesta Prievidza na roky 2016-2023 bolo zvýšiť životnú úroveň obyvateľov a kvalitu ich života, a tiež zlepšiť podnikateľské prostredie v meste. K predloženému návrhu dokumentu sa mali možnosť vyjadriť výbory volebných obvodov, komisie mestského zastupiteľstva, odborní zamestnanci mesta, tretí sektor, podnikatelia, obyvatelia, rozpočtové a príspevkové organizácie mesta. Úlohou samosprávy nie je nahrádzať osobnú zodpovednosť jednotlivca, ale vytvárať čo najlepšie prostredie pre uplatnenie slobodných aktivít a iniciatív jednotlivých ľudí a podnikateľských subjektov.
Participatívny rozpočet (PAROZ) – nový vzťah medzi úradom – úrad otvorený pre občana (http://www.prievidza.sk/pr)
Nápad realizovať PAROZ v meste Prievidza bol výsledkom kolegiálneho rozhodnutia niekoľkých mladých a aktívnych pracovníkov z vedenia mesta s cieľom „zapojiť občanov do procesu rozhodovania o prioritách, týkajúcich sa mesta či mestskej časti“ (Materiál MsZ č. 79/2016, s. 2). /parafr.28/ Z úrovne primátorky, vedenia mesta sa realizujú strategické porady v rôznych tímoch, konkrétne tím kancelárie primátorky zvažoval kam posunúť mesto a ako jednu z možností sa rozhodol zaviesť participatívny rozpočet.
Samotná myšlienka bola výsledkom určitej nespokojnosti obyvateľov mesta s komunikáciou a rozhodnutiami mesta, ktoré sa na prvý pohľad z pohľadu mesta javili ako pozitívne a prospešné pre občanov. /parafr./ Začalo sa budovať parkovisko na sídlisku, ktoré ľudia chceli a žiadali, a keď začala samotná realizácia ľudia sa postavili na odpor a boli proti parkovisku. To bolo prekvapením, a tak vznikla potreba zmeniť komunikáciu s obyvateľmi od základu. Otázka znela: „Čo im už to mám vybubnovať“?
Informácie a inšpiráciu k PAROZ čerpalo mesto tiež z osobnej skúsenosti ľudí, ktorí pracovali na MÚ v Trnave. /parafr./ Niežeby sme to priamo odpozorovali od Trnavy, ale priamo tam pracovalo niekoľko našich priateľov (priateľov zamestnancov MÚ v Prievidzi – pozn. aut.), ktorí pochádzajú z Prievidze a pracujú tam na úrade. Po rozhovoroch a konzultáciách s nimi sme sa rozhodli to vyskúšať aj v našich podmienkach.
Prvý ročník PAROZ odštartoval v Prievidzi v roku 2017, ale prípravy začali už v roku 2016. /parafr./ Začalo to poradou na úrovni pána prednostu, ktorý je v štruktúre najvyššie, kde bolo informované finančné oddelenie, kancelária primátorky, oddelenie pre projekty a investície, mestská spoločnosť, technické služby, odbor výstavby, ktoré vyslali po jednom zamestnancovi, ktorý bol zodpovedný za riešenie PAROZ na svojom oddelení. Reakcia bola viac-menej pozitívna, keďže to prišlo zastrešené zhora.
Nebolo prijaté žiadne Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) priamo k PAROZ, ale upravilo sa VZN o dotáciách. Pri dotáciách v rámci PAROZ sa nevyžadujú odporúčania príslušných komisií mestského zastupiteľstva. „Tieto na základe výsledkov verejného hlasovania a verejného zvažovania podľa finálnych verzií predložených projektových dokumentácií schvaľuje primátor mesta“ (Všeobecne záväzné nariadenie č. 131/2012 o poskytovaní dotácií z rozpočtu mesta Prievidza v znení Doplnku č. 3, par. 4, s. 2)[2].
Mestská rada v novembri 2016 schválila uznesením zámer mesta Prievidza zapojiť sa do procesu tvorby PAROZ a vyčlenila na tento účel spolu 45 tis. EUR, z toho 40 tis. EUR bolo určených na samotné projekty občanov a 5 tis. EUR na režijné náklady spojené s PAROZ. Maximálna výška na jeden projekt bola stanovená do 5 tis. EUR. Nebolo dôležité, v ktorej časti mesta bude projekt realizovaný. /parafr./ Dlhá bola debata o tom koľko financií dať do prvého ročníka a zvolili sme si (úradníci MÚ), na základe odporúčania občianskeho združenia Utópia, sumu 40 tis., ktorú sme zatiaľ ponechali aj na ďalšie roky. Suma 5 tis. EUR na jeden projekt bola vyčlenená aj kvôli verejnému obstarávaniu, ale aj preto, že bola možnosť zapojenia sa osobám – jednotlivcom, ktoré nie sú právnickými ani fyzickými osobami a nemajú ani neziskové združenie. Takýmto nadšencom, resp. skupine nadšencov projekt realizovalo mesto cez mestskú spoločnosť – technické služby. Za túto sumu vyjde reálne 8 projektov.
Mestské zastupiteľstvo v decembri 2016 tento zámer odobrilo. /parafr./ Poslanci PAROZ fandili, prešiel jednohlasne. Tí aktívnejší zdieľali informáciu o PAROZ na svojich facebookových stránkach. Nenašli sme nikoho, kto by bol proti, veď je to politicky nemožné. Skôr prevládala vôľa dať viac finančných prostriedkov…
V Dôvodovej správe k PAROZ (Materiál MsZ č. 79/2016, s. 2) sa uvádza, že „PAROZ stojí na týchto zásadách:
- vytváranie nového vzťahu medzi zastupiteľstvom a občanmi, čo v praxi znamená formovanie novej, demokratickejšej formy riadenia a rozhodovania,
- zvyšovanie záujmu o veci verejné, podporovanie aktívneho občianskeho prístupu,
- presmerovanie verejných zdrojov v prospech projektov, ktoré sú prioritou pre samotných obyvateľov mesta,
- opätovné obnovenie narušených sociálnych väzieb,
- postupné zvyšovanie transparentnosti mestskej správy, ľudia môžu osobne a priamo zasahovať do tvorby najdôležitejšieho procesu riadenia samosprávy, ktorým je rozpočet mesta.
/parafr./ Obavy boli z toho, že PAROZ môže byť zo strany verejnosti vnímaný ako niečo čo je politizované, niečo čo môžeme my úradníci MÚ manipulovať, t.j. ktoré projekty budú vybrané a realizované. To bolo eliminované tým, že nad PAROZ malo dohliadať a jeho nestrannosť garantovať občianske združenie Utópia (tretia strana), „ktoré ako jediné združenie na Slovensku zabezpečuje kreovanie a aplikáciu participatívnych rozpočtov v iných mestách Slovenska“ (Materiál MsZ č. 79/2016, s. 3)./parafr./ My úradníci sme navyše tiež nechápali dobre čo PAROZ je, a preto sme oslovili občianske združenie Utópia, ktoré zastrešovalo PAROZ v Trnave, a ktoré nám vysvetlilo detaily a dôležité podstatné veci o tom, čo je možné nazývať PAROZom. Stretnutie prebehlo v mesiaci január. Utópia mala navyše pozíciu mediátora, ktorý bude vysvetľovať úradníkom a verejnosti, pri možných stretoch, že je potrebné robiť kompromisy na oboch stranách.
Harmonogram procesu prípravy PAROZ v meste prebiehal v niekoľkých fázach od informačnej (január), cez verejné stretnutia (február – máj), rozhodovaciu fázu (máj) až po realizačnú (jún až december) a evaluačnú (október – november). /parafr./ Zámerom mesta bolo, aby verejnosť vnímala, že to bude o nich.
V prvej fáze sa mesto zameralo na informovanie verejnosti o možnosti zapojenia sa do PAROZ, keďže, ako sa ukázalo, predstava obyvateľov bola iná ako predstava mesta. /parafr./ Na začiatku ani verejnosť nevedela o čom PAROZ je. Myslela si, že stačí prísť s nápadom, ktorý potom niekto spracuje, vyfinancuje a zrealizuje. Participácia je však o tom, že zadávateľ pochopí to ako funguje úrad, ako fungujú procesy ako napr. dotačná schéma, rozpočtová schéma, následne kontrola, ale hlavne, že on je zodpovedný za tvorbu daného podnetu, s ktorým prichádza vrátane dobrovoľníckej práce. Na prvé stretnutia prišli aj ľudia, ktorí si mysleli, že všetko za nich spraví úrad, a že oni nemusia vôbec priložiť ruku k dielu. Obyvatelia museli prísť nato, že je to o spoločnej práci. Je ťažké zmeniť pohľad ľudí nato, že PAROZ je tu pre komunitu a nie pre vlastné záujmy.
Spustila sa masívna informačná kampaň, kde tí ktorí chceli, informácie mohli získať. K účasti boli motivovaní aj súťažou s možnosťou výhry. /parafr./ Na hlavnej webovej stránke mesta bol obrovský banner spúšťame PAROZ (pred každou aktivitou 2-3 týždne sa banner aktuálne menil), spustili sme facebooku stránku PAROZ pre Prievidzu. Zároveň boli informácie rozposlané novinárom, ktorí vždy korektne informovali, a my sme tiež dávali do miestnych periodík platenú inzerciu-oznámenia a tiež v mestskom rozhlase bežali všetky informácie. Informácie sa objavili aj v regionálnej televízii. Bola tiež zriadená samostatná webová stránka pre PAROZ. Do každej schránky v meste Prievidza prišiel leták o tom, čo PAROZ je a tiež anketový lístok s možnosťou výhry (napr. tablety, notebooky, a pod.) – čo by ľudia chceli, investície do ktorej oblasti. Participácia je, že človek vyhľadáva informácie a musí sa zaujímať o verejné dianie. V Prievidzi to boli predovšetkým seniori, u mladých ľudí, to tak nebolo. Keby sme si zobrali štruktúru informovanosti ľudí, tak ľudia vo veku 58 a viac rokov boli na 90% informovaní, u mladých to bolo veľmi slabé.
Nasledovali verejné stretnutia (celkovo bolo 5 prípravných stretnutí) vždy na rovnakom (známom) mieste v meste a pre všetkých obyvateľov, kde sa dohodli mechanizmy PAROZ. „Zámerom bolo pripraviť portfólio občianskych projektov v tematických okruhoch, o ktoré verejnosť prejaví záujem. Cieľmi bolo: spracovať nápady verejnosti do podoby projektových dokumentácií; informovať občanov o fungovaní a kompetenciách samosprávy; nastaviť formy spolupráce medzi MÚ a verejnosťou; zbierať aj podnety a nápady, ktoré svojou povahou nespadajú do pilotného ročníka PAROZ“ (Materiál MsZ č. 79/2016, s. 3). Na stretnutiach sa vždy zúčastnili zástupcovia Utópie (boli facilitátormi) a tiež /parafr./ „skalní“ zamestnanci úradu – dvaja z kancelárie primátorky a tiež zamestnanci technických služieb. Z iných oddelení tam v tom čase neboli zamestnanci potrební.
„Na úvodnom stretnutí sa vytvorili tematické komunity – pracovné skupiny, do ktorých sa účastníci rozdelili na základe nápadov: doprava a cyklodoprava, seniori, verejný priestor a zeleň, šport a kultúra, sociálne vylúčené skupiny. Návrhy, ktoré obyvatelia predložili a prediskutovali vo svojich pracovných skupinách, boli na záver verejného stretnutia za každú tematickú komunitu prezentované vybraným členom skupiny. Na prvom stretnutí bolo navrhnutých viac ako 20 zámerov verejnosti“ (O stretnutie k PAROZ bol veľký záujem, 2017[3]). /parafr./ Na každom ďalšom stretnutí sa kreovali projektové dokumentácie – ako má vyzerať položkovitý rozpočet a pod. V druhom ročníku, sme na stretnutiach oproti prvému ročníku, dávali najväčší dôraz na projektovú dokumentáciu, hoci bol aj úvod o tom, čo je PAROZ, dohodli sa ďalšie stretnutia, zoznámili sa aj ľudia navzájom a povedali svoje nápady.
Stretnutia v prvom ročníku, ich počet, obsah a dĺžka (3-4 hodiny) aj vzhľadom k počtu angažovaných obyvateľov, sa stali súčasťou kritiky, tak zo strany verejnosti ako aj zamestnancov úradu. /parafr./ Bolo to v prvom ročníku zbytočne veľa zdĺhavých stretnutí. Chápeme, že Utópia chcela povzbudiť ľudí, aby sa v čo najväčšej miere prejavili. Spätná väzba od ľudí však bola, že táto prvá fáza ich veľmi znechutila a unavovala, dokonca až demotivovala. Ako keby na 5 stretnutiach prebiehalo to isté. Postupne síce na jednotlivé stretnutia prichádzali aj noví ľudia, ale väčšina bola na všetkých, ale ich obsah sa výrazne nemenil. Ďalšie časti PAROZ sme potom museli rýchlo doháňať. Prípravná fáza bola na úkor realizačnej. Navyše to odradilo aj niektoré projekty.
Vyvolalo to aj pochybnosti zástupcov mesta vzhľadom k spolupráci s Utópiou.
/parafr./ Proces cez tretiu stranu je taký ťažkopádny, zdĺhavý. Neskôr, v roku 2018, sme sa ho snažili zjednodušiť, išli sme už bez Utópie. Dvaja zamestnanci MÚ sa stali zodpovední za celý proces PAROZ.
Na strane druhej proces PAROZ v meste by sa bez spolupráce s Utópiu nerozbehol a navyše, /parafr./ v prvom ročníku sa snažila Utópia poslancov eliminovať (boli síce informovaní o PAROZ a verejných stretnutiach, ale vedeli, že je to hlavne o ľuďoch nie o nich) na verejných stretnutiach. Nechcela, aj to bolo veľmi rozumné, politizovať tento proces. Na úvodné stretnutie prišli dvaja poslanci ale zistili, že to nie je o politike tak odišli. Pani primátorka tiež len prišla, pozdravila, povedala držím palce, participujte a odišla. Ukázala sa reálne až po realizácii projektov.
Bez Utópie, v druhom ročníku už do procesu PAROZ reálne určitou mierou zasiahli aj niektorí poslanci. /parafr./ V druhom ročníku, keď už nebola Utópia garantom, prišli dvaja poslanci, a jeden z nich sa stal nositeľom projektu, čo mohlo trochu vyvolať pochybnosti. Nik z mesta však nemohol zasiahnuť a bolo to tolerované, ale panuje názor, že poslanec nezasahuje a ani by nemal zasahovať akýmkoľvek spôsobom do procesu PAROZ.
Objavili sa aj isté problémy v spolupráci mesta so zástupcami Utópie.
/parafr./ Niektoré procesy neboli riešené šťastne. Utópia nebola úplne zodpovedná. Na viaceré verejné stretnutie zástupcovia Utópie meškali, raz dokonca hodinu a pol. Niekedy prišiel iný zástupca, ktorý nebol na predchádzajúcom stretnutí, a tak sa obsah zopakoval. My, ako úradníci, sme boli z ich strany vnímaní veľmi negatívne, a keďže našim cieľom bolo aj zlepšiť spoluprácu s verejnosťou („my tu budeme len dovtedy, pokiaľ tu budú ľudia“) chceli sme sa ukázať v pozitívnom svetle (boli sme napr. na verejných stretnutiach bez nároku na honorár). Boli sme však zo strany Utópie označovaní ako úradníci, ktorých by sa mohli ľudia báť, „úradník ako čierna persóna“. Navyše „konflikty“ medzi Utópiu a zamestnancami mesta sa riešili aj za účasti verejnosti. Narážali na seba formálne a nutné byrokratické postupy ohraničené zákonnými pravidlami a snaha o neformálnosť. /parafr./ Snaha povedať svoj názor, pripomienku, aby bola verejnosť navedená nato, že na úrade musí prebehnúť určitý proces, ktorý má svoje pravidlá, narazila na konštatovanie, že úradníci vidia zasa problém. Ale rozpočtové pravidlá naozaj nepustia, sú zo zákona.
Z verejných stretnutí vzišli námety pre projekty. Ukázali sa však prvé problémy s prípravou, prezentáciou a realizáciou projektov hlavne u mladých ľudí. /parafr./ V prvom aj druhom ročníku sme mali drvivú väčšinu seniorských projektov.Projekty, v ktorých participovali mladí ľudia, sme museli vyhľadávať, resp. pomáhať im. Mladí ľudia, na rozdiel od seniorov, nevedeli ani vyplniť základnú projektovú dokumentáciu, kdežto seniori priniesli ukážkový projekt. Navyše v druhom ročníku, odskočilo viacero mladých ľudí, hoci mali pripravené projekty. Nie je záujem o participáciu vo veciach verejných zo strany mladých ľudí. Dôvodom je nepripravenosť byť zodpovední, majú iné záujmy (chcú žiť, baviť sa), výhovorky na nedostatok času, nechcú riešiť politiku a zjednodušujú aj ťažké témy, čo je veľmi nebezpečné. Keď dokáže urobiť power-pointovú prezentáciu senior, ktorí má nad 60 rokov a mladý človek povie, že to nestihol od januára do apríla…
Pomoc pri tvorbe projektov zabezpečovali vybraní zamestnanci MÚ, podľa tematického zamerania. /parafr./ Každý kolega mal pridelenú tematickú skupinu, bol ich mediátorom, teda pomáhal, aby prebiehala komunikácia medzi nimi a úradníkmi na MÚ. Interne sme ich nazvali koučovia. Nebola to len komunikácia na stretnutiach, mali na nás aj e-maily. Chodili aj individuálne osobne a pýtali sa. Vzdelávali sme ľudí, aby boli pri príprave projektov samostatní, a aby si samy získavali informácie k projektovej dokumentácii – čo koľko stojí, či je to technicky možné a pod., veď jedným z cieľov PAROZ je aj, aby obyvatelia vedeli ako funguje samospráva. Pripravili sme im formulár k projektovej dokumentácii. Ten obsahoval okrem názvu projektu a jeho stručnej anotácie aj popis súčasného stavu a navrhované riešenia, ďalej aktivity projektu a cieľovú skupinu, ciele a výstupy projektu, jeho udržateľnosť, rozpočet a tiež kontakt na predkladateľov. /parafr./ Upozorňovali sme ich hlavne na anotáciu, ktorá bude rozhodujúca, lebo sa objaví na hlasovacom lístku a je teda dôležitá, keďže aj na základe toho ľudia hlasujú za projekt. Nie všetci to však dobre pochopili. Tvorba projektovej dokumentácie sa v prvom ročníku ukázala ako problémová časť PAROZ.
Na prípravu projektov nadväzovala ich verejná prezentácia (apríl), ktorej „zámerom bolo prezentovať verejnosti pripravené projekty, získať širšiu spätnú väzbu a návrhy na posledné úpravy“ (Materiál MsZ č. 79/2016, s. 3). Autori projektov si pripravili power-pointové prezentácie, ktoré verejne odprezentovali počas 5 minút. Ku každému projektu prebehla diskusia, ktorú v prvom ročníku moderovali zástupcovia z o.z. Utópia.
V máji 2017 po verejnej prezentácii bolo spustené hlasovanie, ktorého „zámerom bolo stanoviť poradie projektov kvalitatívnou a kvantitatívnou formou a zapojiť do hlasovania čo najviac obyvateľov“ (Materiál MsZ č. 79/2016, s.3). Heslom bolo „o všetkom rozhodujú ľudia“.
Obyvatelia mohli označiť tri až päť projektov, ktoré považovali za dôležité či zaujímavé. Hlasovať mohol občan s trvalým i prechodným bydliskom v Prievidzi vo veku nad 15 rokov. Musel na hlasovacom lístku vyplniť kontaktné údaje. Hlasovací lístok mohol odovzdať osobne (boli vytvorené zberné miesta), prípadne oskenovaný (odfotený) e-mailom na MÚ, alebo aj elektronicky cez portál Odkaz pre starostu v časti Ankety. Do každej domácnosti prišiel jeden hlasovací lístok (http://www.prievidza.sk/pr/hlasovanie/), ale ľudia si mohli hlasovacie lístky vyzdvihnúť aj na MÚ. /parafr./ Zaznamenali sme, že prišiel človek, ktorí chcel 500 lístkov, bol to zadávateľ jedného z projektov, a tak sme nevyhoveli, aby ich nemohol odovzdať všetky. Dostal 10 hlasovacích lístkov, čo vyvolalo istú dávku nedôvery.
V druhom ročníku PAROZ sa ukázali problémy pri distribúcií hlasovacích lístkov do domácností /parafr./ facebooková komunikácia[4] – Na našu ulicu sa hlasovacie lístky nedostali…do každej domácnosti to dodané nebolo…avizovali sme (písomne e-mailom) nedodanie hlasovacích lístkov do mestských častí, neskôr aj do Prievidze…a odpoveď zo strany zástupcov mesta bola, že /parafr./ hlasovacie lístky sme distribuovali prostredníctvom Slovenskej pošty. Je pochopiteľné ak nastane chyba a niekto nedostane hlasovací lístok priamo do domácnosti. Žiaľ podobné prípady sa stávajú často. Aj preto boli k dispozícii aj ďalšie formy hlasovania. Napríklad formou ankety na portáli Odkaz pre starostu. Taktiež boli hlasovacie lístky k dispozícii aj v elektronickej podobe. Takže kto chcel a mal záujem, určite mohol využiť aj iné formy hlasovania.
/parafr./ Sila seniorov sa ukázala aj v hlasovaní v ich komunite. Dokázali si obchodiť svojich známych, rozniesť letáky a poprosili, aby za nich ľudia hlasovali. Zatiaľ čo u mladých to bol problém (dokonca nezvládli ani elektronické hlasovanie), z ktorého vyústila kritika zamestnancov MÚ zodpovedných za PAROZ. Ako keby podcenili hlasovanie. Ukázalo sa aj v prvom aj druhom ročníku, že projekty, s ktorými prídu mladí ľudia nedokážu prísť do víťazného konca.
/parafr./ Pri ankete sa dá vyselektovať len či je to človek z Prievidze alebo nie, ale na základe IP sa nedá zistiť, či jeden človek nedá viac hlasov. Anketa nemala ani 50 hlasov, čo bolo prekvapivé.
Spôsob hlasovania mal v prvom ročníku rôznu váhu. „Rozdiel medzi uvedenými dvomi formami hlasovania bol v ich váhe, pričom fyzické hlasovanie malo pri sčítavaní hlasov väčšiu váhu a to konkrétne 50 percent. Pri elektronickom hlasovaní bola váha hlasovania 10 percent, keďže vyplnenie online ankety bolo menej časovo náročné, zatiaľ čo pri fyzickom hlasovaní bol potrebný aktívny prístup smerom k samospráve, t.j. pri odovzdaní hlasu návštevou zberného miesta“ (Participatívny rozpočet – výsledky, 2017[5]). Tretiu možnosť hlasovania predstavovalo verejné zvažovanie – deliberácia, „ktorá mala na celkovom výsledku podiel 40 percent. Táto forma hlasovania bola určená pre autorov jednotlivých projektov. Verejné zvažovanie sa uskutočnilo v máji. Na začiatku verejného zvažovania si jej účastníci dohodli kritériá, na základe ktorých hodnotili jednotlivé projekty. Žiadny autor projektu nemohol hodnotiť vlastný projekt“ (Participatívny rozpočet – výsledky, 2017). Medzi kritériá patrilo: veľkosť cieľovej skupiny (s kým sa intenzívne pracuje a tiež ľudia dotknutí činnosťou), miera dobrovoľníctva a efektivita využitia financií (pomer cena/výkon). Celý proces v prvom ročníku zastrešovali zástupcovia o.z. Utópia.
V druhom ročníku, sa na základe pripomienok verejnosti, váha elektronického hlasovania s anketovými lístkami vyrovnala v pomere 40 a 40 percent. Pri verejnom zvažovaní bolo možné získať 20%. /parafr./ Prečo by malmaťhlas zaslaný elektronicky menšiu hodnotu, ako ten, čo sa odovzdá na mieste(?).
Do hlasovania sa v prvom ročníku zapojilo 1757 obyvateľov formou hlasovacieho lístku a
360 obyvateľov elektronicky, v druhom roku výrazne stúpol počet hlasovacích lístkov, ktorých bolo odovzdaných 5959 a naopak klesol počet obyvateľov hlasujúcich elektronicky na 201. /parafr./ Ľudia hlasovanie vnímali ako voľby. Ľudia využili hlasovanie najťažším spôsobom, ale je to na nich.
V druhom ročníku sa vynorili aj nezrovnalosti ohľadom počtu spočítaných hlasovacích lístkov, ktoré boli druhýkrát prepočítavané. Ukázalo sa, že skutočne došlo k omylu, ktorý však neovplyvnil výsledné poradie projektov.
Samotná realizácia projektov bola naplánovaná od začiatku júna, s tým, že vyúčtovanie projektov muselo prebehnúť do polovice decembra, čo vyvolalo niektoré problémy. /parafr./ To máte reálne necelých 6 mesiacov na realizáciu projektu. Čo pri niektorých projektoch bolo na hrane, napr. orechy môžete sadiť v októbri, novembri…Alebo sa stalo, že platbu za projekt poslal garant projektu 15.decembra, čo bol víkend, ale platba prišla až 17. decembra a bol problém. Nakoniec sa to vyriešilo, ale…
Po realizácii projektov prebehla ich evaluácia, ktorej cieľom bola „prezentácia dosiahnutých výsledkov, informovanie o priebehu pilotného ročníka a stave realizácie projektov“ (Materiál MsZ č. 79/2016, s. 4). Výsledky pozitívne hodnotilo aj vedenie mesta. “ Vážime si každý jeden predložený projekt a prácu obyvateľov, ktorí si prešli všetkými fázami participatívneho rozpočtu a vyskúšali si tak proces tvorenia projektu, ktorý má pomôcť rozvíjať občianske prostredie v meste. Zároveň chcem poďakovať aj obyvateľom, ktorí sa tento rok (2018) zapojili do hlasovania v oveľa väčšom počte. Víťazné projekty tvoria široké spektrum aktivít pre rôzne vekové skupiny.“ (Katarína Macháčková, primátorka Prievidze, Výsledky PAROZ 2018)
Úspešných v prvom ročníku bolo z jedenástich osem projektov[6]
S víťazmi projektov sa uskutočnilo stretnutie na MÚ. Vyhrali projekty, ktoré sa zaoberali revitalizáciou športového areálu a verejného priestranstva, vytvorením siete cyklostojanov a projekty pre seniorov. /parafr./ Projekt umeleckej dielne pre seniorov žije do dnešných dní. Našli si aj iný spôsob ako požiadať o zdroje. Prihlásili sa aj do ďalšieho ročníka. Charakterizuje ich zodpovednosť, nadšenie, vedia získať všetky potrebné informácie…Tiež projekt, ktorý prepojil deti so seniormi pri starostlivosti o prírodu (stromy). S víťazmi projektov je podpísaná zmluva /parafr./ kde zistia termíny, do ktorých musia projekt zrealizovať a vyúčtovať. Je im poskytnutá dotácia, ktorú dostanú na účet. Pomáhame s technickou pomocou, marketingom a pod. Ak víťazom projektu nie je nezisková organizácia, tak je dohoda s mestskou organizáciou – technickými službami, kde je dohodnuté so zamestnancami, že tam pôjde transfer. Tí sa dohodnú s realizátormi projektu kedy budú prebiehať aktivity projektu formou dobrovoľníckej práce.
V druhom ročníku v roku 2018 vyhralo 8 projektov, z celkového počtu 13 (vyšší počet ako v roku 2017)[7], z oblasti revitalizácie verejného priestranstva, projekt pre seniorov, projekt pre ľudí trpiacich onkologickým ochorením, modernizácie online portálu určeného na propagáciu kultúrnych podujatí a vytvorenia siete cyklostojanov.
Po realizácií dvoch ročníkov PAROZ nastala viditeľná zmena vo vzťahu úradník – občan. /parafr./ Mávame raz za polrok stretnutia s občanmi, ktoré predtým boli veľmi kritické a poukazovali len na drobné nedostatky v meste, ktoré sa dali vyriešiť veľmi jednoducho. Mali sme tam pocit straty času. Chodili tam stále tí istí ľudia, ale po spustení PAROZ ich bolo stále menej a menej. Ale práve PAROZ je o tom, že verejnosť sa do toho procesu aj zapája, a tu zrazu ten pocit straty času zo strany nás úradníkov chýba. Ľudia nás zrazu berú tak, že sme takí istí ľudia ako oni. Môžu kľudne za nami osobne prísť na úrad. Navyše vďaka PAROZ sa „produkujú“ noví aktivisti v komunite. Ľudia prišli na to, že ja nemusím chodiť len k voľbám a na zastupiteľstvo, ale ja reálne môžem meniť veci v meste. Niektorým PAROZ pomohol zviditeľniť ich činnosť pre verejnosť.
Bol zaznamenaný aj kvantitatívny (počet obyvateľov, ktorých zaujímal PAROZ a počet zrealizovateľných projektov) aj kvalitatívny (úroveň projektov) rozdiel medzi prvým a druhým ročníkom. /parafr./ Prvý ročník bol silnejší počtom „návštevníkov“, lebo ľudia zisťovali čo to vôbec je a bolo tam viacero menej realizovateľných projektov. V druhom ročníku už boli jasne stanovené podmienky – termíny a úlohy, a preto už bolo viac kvalitnejších projektov. Druhého ročníka sa zúčastnili už ľudia, ktorí išli reálne do projektov.
Pripravuje sa tretí ročník 2019-2020, ktorý bude podliehať určitým zmenám. Tiež sa pripravuje sa schvaľovanie pravidiel do mestských orgánov, ako určitá forma ochrany zamestnancov mestského úradu pred atakmi zo strany občanov. /parafr./ Chceme to dať hlavne na papier, po minuloročnej skúsenosti, keď autor nápadu jedného z projektu sa cíti byť nedocenený.
Výraznou zmenou realizácie PAROZ je jeho dĺžka trvania na dva roky. /parafr./ My máme teraz takú inováciu, keďže nám ide o skutočnú participáciu a prichádzajú tiež noví ľudia, nové projekty. Chystáme sa zaviesť PAROZ na dva roky. V prvom roku bude prípravná fáza. Najdôležitejšie v tejto fáze je príprava projektovej dokumentácie a jej prevzatie, kedy je možné ľudí usmerňovať hlavne pri spracovaní rozpočtu. Ide o akúsi formu edukácie verejnosti ako pripraviť všeobecný a zároveň špecifický položkový rozpočet /parafr./…aby nebol problém pri záverečnom vyúčtovaní. Realizačná fáza môže začať už od začiatku ďalšieho roka, čím sa paradoxne ušetrí čas a prispôsobí sa aj vhodným prírodným podmienkam (napr. výstavba včelích úľov je reálna na jar). Zároveň sa poskytne možnosť aj pre projekty, ktoré potrebujú dlhší čas, nie 6 mesiacov, pre realizáciu, napr. aj kvôli vydaniu stavebného povolenia.
Potrebné je zmeniť čas, počet a obsah verejných stretnutí a ich čiastočná premena na viac individuálnu komunikáciu, t.j. menej verejných stretnutí a zvýšenie možnosti pre osobnú konzultáciu so zamestnancami mesta. /parafr./ Navrhujeme, aby hneď na verejných stretnutiach boli ľudia oboznámení s tým, že musia spracovať projektovú dokumentáciu a aj projekt zrealizovať, teda, že nestačí len nápad. Tieto veci je však možné komunikovať aj individuálne, veď ľudia majú na úrad dvere otvorené. O tom predsa participácia je, že ľudia prídu aj na úrad, veď my úradníci sme tu pre nich. Nemusíme sa s nimi verejne stretávať a ťahať z nich informácie, ale oni môžu prísť kedykoľvek. Optimálne sú dve verejné stretnutia a to úvodné je vždy dlhšie vzhľadom k predstaveniu celého procesu PAROZ. Tu sa vyselektujú tí, ktorí majú skutoční záujem niečo urobiť, od tých, ktorí majú len nápad, resp. ide iba o ich sebaprezentáciu. Stretnutia by mali prebehnúť vo februári, marci nie neskôr a v polovici apríla spustiť hlasovanie. Je radosť spolupracovať s ľuďmi pokiaľ chápu úlohy, termíny a ich plnenie.
Prínosom bola v prvom ročníku PAROZ aj účasť tretej strany, ktorá mala s celým procesom skúsenosti. /parafr./ V prvom ročníku sme aj my sami (zástupcovia mesta) potrebovali zistiť o čom PAROZ skutočne je. Zástupcovia Utópie nás v tom vytrénovali. Obyvatelia tiež pochopili, že je to o nich a nie o vôli úradníkov, resp. vedenia mesta a Utópia pre nich bola garantom nestrannosti a odpolitizovania procesu.
Po zlej skúsenosti so študentmi, resp. mladými ľuďmi na absolventskej praxi, ktorí sčítavali hlasy v druhom ročníku PAROZ, budú spočítavanie hlasov zabezpečovať úradníci MÚ. /parafr./ Vyčleníme si tých pár dní a budeme to robiť my osobne. Keďže nám je osobne jedno, ktorý projekt vyhrá, tak bude zabezpečená objektivita.
V aktuálnom ročníku zostane zachovaná výška 5 tis. EUR na jeden projekt a suma 40 tis. EUR na PAROZ, ktorá sa ukázala ako primeraná vzhľadom k veľkosti mesta. V prípade, že realizácia projektu presahuje sumu 5 tis. EUR je na realizátorovi, aby získal finančné zdroje cez sponzoring, alebo aj v rámci iného grantu.
Prípadovú štúdiu spracovala a rozhovory s dvomi aktérmi participatívneho rozpočtu v Prievidzi viedla: Gizela Brutovská
[1] http://www.prievidza.sk/upload/wsw/files/file/MESTO/Rozvoj%20mesta/PRMPD%202016%20–%202023%20final.pdf 28 /parafr./ parafrázované vyjadrenia z rozhovorov so zamestnancami mesta, ktorí sa spoločne aktívne podieľali na celom procese PAROZ
[2] Dostupné na: http://www.prievidza.sk/upload/wsw/files/file/SAMOSPRAVA/VZN/2018/VZN_c_131_2012_vratane_
[3] Článok. Dostupné na: http://www.prievidza.sk/spravodajstvo/o–prve–stretnutie–k–participativnemu–rozpoctu–bol–velkyzaujem
[4] https://www.facebook.com/Participacia.Prievidza//
[5] Dostupné na: http://www.prievidza.sk/spravodajstvo/participativny–rozpocet–vysledky/
[6] http://www.prievidza.sk/upload/wsw/files/file/news/2017/verejn%C3%A9%20hlasovanie.jpg
[7] http://www.prievidza.sk/spravodajstvo/napinave–hlasovanie–rozhodlo-o-vitazoch–participativneho–rozpoctu
prípadové štúdie Vám prinášame vďaka podpore EÚ – ESF a OP EVS.