Banská Bystrica (SK)

Banská Bystrica je krajské mesto so 78 tis. obyvateľmi, ktoré od roku 2014 každoročne realizuje participatívny rozpočet.Banská Bystrica tak bola po Bratislave a Ružomberku tretím mestom na Slovensku, ktoré využívalo tento nástroj. https://utopia.sk/liferay/web/banska–bystrica   

Mesto* realizáciou participatívneho rozpočtu nadviazalo na v minulosti iniciované  zapájanie obyvateľov do tvorby rozpočtu prostredníctvom verejného prerokovania, a v akademických kruhoch získal označenie ako /parafr./ forma participácie aktérov na verejnej politike, ktorá sa v Banskej Bystrici progresívne rozvíja⁷⁰.   

Participatívny rozpočet (PAROZ) v Banskej Bystrici iniciovali v roku 2013 aktivisti z miestneho občianskeho združenie Via Altera na čele s predsedom Miroslavom Šimkovičom, a do praxe zavádzali po vzore PAROZ-u implementovanom v tom čase v Bratislave a  pod odborným vedením OZ Utopia v Bratislave. Mesto schválilo Zásady rozpočtového hospodárenia, ktoré zaviedlo participatívny rozpočet po tom, ako ho presadil poslanec Vladimír Pirošík z Banskobystrickej alternatívy.⁷¹ 

Aktivista PAROZ v rozhovore uviedol, že v roku 2013 ľudia z OZ Utópia chodili „veľmi intenzívne“ do Banskej Bystrice, a že v rámci informačnej kampane o PAROZ-e zahájili stretnutia s verejnosťou. K vyjednávaniu o PAROZ-e s Mestom hľadali podporu jednak u občanov, ale aj u občianskych združení a neziskových organizácií, a v neposlednom rade  u poslaneckých klubov v Mestskom zastupiteľstve. Aktivista bilancoval, že /parafr./ reakcia občianskych združení bola veľmi slabá, nakoniec sa objavili nejakí 2-3 ľudia z neziskoviek, ktorí aj skončili v Koordinačnej rade. Spomedzi politických strán podporu získali u jediného poslaneckého klubu „Banskobystrická alternatíva“. Občianski aktivisti v PAROZ-e študovali a využili aj know how z Poľska, kde bol participatívny rozpočet v tom čase rozšírený v desiatkach samospráv.

Traja poslanci a jeden zamestnanec Mestského úradu podľa jedného z výskumov o PAROZ-e v Banskej Bystrici uviedli, že prvotným impulzom na zavedenie PAROZ-u bola najmä potreba rozvoja kultúry demokracie a aktívneho občianstva, podporu sociálnej identifikácie s lokalitou, podnety od občanov, financovanie v súlade s požiadavkami obyvateľov a rozvoj aktívneho občianstva.⁷²

* Mesto – sa v celom texte používa ako skrátený pojem pre vedenie mesta, Mestský úrad v Banskej Bystrici, resp. Mestské zastupiteľstvo.  

• Vitálišová, Katarína: Občianska participácia v meste Banská Bystrica. In: Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku VI., Nové trendy rozvoja slovenských miest. Katedra sociálnych štúdií a etnológie, Filozofická fakulta Univerzita Mateja Bela, 2017, s.7.   

http://files.sam–km.sk/200000343–1297d138d9/Katarina_Vitalisova_Obcianska%20participacia%20v%20meste%20Banska %20Bystrica%20(1).pdf)

• In: https://bbonline.sk/banskobystricania–budu–priamo–prerozdelovat–20–tisic–eur–z–rozpoctu/, 2.10.2013. ⁷² Greguš, Patrik: Prínosy participatívneho rozpočtu pre mesto. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela, 2018, s.61.

Implementácia PAROZ-u v roku 2014 bola považovaná za pilotný projekt. 

PAROZ v roku 2014 bol financovaný z mestského rozpočtu vyčlenením čiastky 0,25 EUR z 1,5 EUR na obyvateľa, ktoré pôvodne tvorili príspevok pre volebné obvody,  tzv. občianske rady, ktoré mesto zriadilo. 

Celková takto vyčlenená suma pre PAROZ 2014 bola vo výške cca 20 tisíc EUR. Krátenie rozpočtov pre mestské časti sa od začiatku stretlo s nevôľou niektorých poslancov. „Podľa mňa u nás, v najmenšom volebnom obvode, funguje participatívny rozpočet od začiatku volebného obdobia. Máme pridelených len niečo cez 6-tisíc eur pre päť mestských častí a všetky peniaze využijeme na akcie, o ktorých rozhoduje občan,” povedal Igor Kašper. Nezávislý poslanec  za volebný obvod č.4 (Iliaš, Kremnička, Rakytovce, Kráľová, Podháj) nevidí význam  v predloženom návrhu. “U nás ide všetko na výdavky ako Mikuláš, ktorý organizujeme v každej mestskej časti, a ktorý nás vyjde viac ako polovicu rozpočtu,” upozorňuje Kašper na to,  že súčasný rozpočet jeho volebného obvodu je napnutý.“^[1] A podľa ďalšieho zdroja sa búrili aj niektorí občania, ktorí prišli na prvé diskusné fórum v rámci PAROZ-u, aby prejavili nesúhlas s jeho zavedením.⁷⁴

V roku 2014 predkladateľ návrhu Vladimír Pirošík z Banskobystrickej alternatívy uviedol  pre médiá, ktorým neušli ani pochybnosti spojené s PAROZ-om: “Schválenie samotných Zásad rozpočtového hospodárenia je iba prvým krokom k zavedeniu participatívneho rozpočtu  v meste. Čakajú nás ešte dve ďalšie výzvy:  dopracovať presnejšiu metodiku, ako sa suma 

20-tisíc eur bude prerozdeľovať. Ale najmä – vzbudiť v ľuďoch záujem o participovanie.”^[2] 

Prvý ročník PAROZ-u v Banskej Bystrici sa tak pre jednu zo zainteresovaných strán stal doslova arénou využívania verejného vplyvu na znovuzískanie odobratých financií z občianskych rád. Prax ukázala, že vyčlenenie prostriedkov na PAROZ z občianskych rád nebolo šťastným riešením, a že v ďalšom účtovnom roku bude lepšie ich vyčleniť z iného zdroja; čo umožnilo vrátiť 0,25 EUR na obyvateľa do občianskych rád. 

S účinnosťou v roku 2014 Mesto schválilo Štatút participatívneho rozpočtu. Vypracovali ho na základe verejnej diskusie s občanmi a právnickej erudície poslanca Vladimíra Pirošíka. Neskôr ho niekoľkokrát doplnili.^[3] 

Aktuálny Štatút ustanovuje proces realizácie participatívneho rozpočtu, ktorý bol nastavený  na šesť krokov: vyhlásenie participatívneho rozpočtu pre príslušný rozpočtový rok, prvé diskusné fórum, podanie návrhov, kontrola návrhov, druhé diskusné fórum a realizácia.^[4] Celý proces PAROZ-u nastavilo 1. diskusné fórum na začiatku roka (2014), ako v rozhovore uviedol jeho kľúčový aktér. Občania vygenerovali tematické oblasti, v ktorých sa chceli angažovať. Ustanovila sa Koordinačná rada, ktorú tvorili dvaja zástupcovia za každú tematickú skupinu, (v roku 2014) pozostávala z desiatich ľudí. Maximálna výška podpory jedného projektu sa stanovila na 5000 EUR.

Koordinačná rada je slovami vyššieho úradníka z MsÚ „partnerom“ pre Mesto, 

tiež PAROZ pripravuje po technickej a organizačnej stránke. Koordinačná rada /parafr./ sa stala spoločným orgánom tzv. participatívnej komunity a zabezpečovala koordináciu procesu PAROZ-u medzi komunitami a orgánmi mesta.^[5] 

Prvý rok bolo v rámci PAROZ-u predložených 31 projektov, ktoré ich autori predstavili v jarných mesiacoch na 2.diskusnom fóre, a za tieto projekty mali prítomní občania možnosť hneď aj hlasovať. Podľa Štatútu participatívneho rozpočtu občania mohli svoj hlas udeliť  až 4 projektovým návrhom. Hlasovanie prebiehalo formou hlasovacích lístkov, a aby sa predišlo duplicitnému hlasovaniu, overovala sa identita hlasujúceho občana. Hlasovanie pokračovalo na Mestskom úrade niekoľko nasledujúcich dní. Projekty, ktoré získali najviac hlasov sa realizovali v druhej polovici roku 2014.  

3. diskusné fórum prebehlo na konci roka, na ktorom sa zhodnocovala implementácia  PAROZ-u, robil akýsi „odpočet“ a najmä projektoví ľudia prezentovali výsledky podporených projektov. 

Časom sa 1. a 3. diskusné fórum zlúčili do jedného, /parafr. z rozhovoru s aktivistom/ v prvom sa aj zhodnocovali projekty, aj sa nastavovala budúcnosť, celkovo sa tak v priebehu roka v rámci PAROZ-u realizujú dva diskusné fóra. 

Aktivista PAROZ-u v rozhovore vysvetlil, že Koordinačná rada je stanovená na jeden rok, svoju funkciu skladá na záverečnom diskusnom fóre, na ktorom sa zároveň volia noví členovia pre nasledujúci rok PAROZ-u. Pre takéto každoročné znovuzvolenie Koordinačnej rady sa rozhodli, lebo úlohy, ktoré plní, sú pre jej členov  /parafr./ (časovo) náročné a človek môže rýchlo vyhorieť.

Základné informácie o PAROZ-e v Banskej Bystrici počas realizácie v rokoch 2014-2019:

	2014	2015	2016	2017	2018	2019
Alokovaná suma	19 713 €	19 343 €	20 000 €	30 000 €	40 000 €	40 000 €
Počet predložených projektov	31	17	12	18	8	16
Počet schválených projektov	4	5	4	6	8	4
Oblasti projektov	kultúra, zeleň,  šport, mládež	kultúra, zeleň, mládež, história	šport, relax,  zeleň, kultúra, finančná gramotnosť	šport, relax, mládež, kultúra, zeleň	* kultúra, medziľudské vzťahy, šport, relax, mládež, verejné priestranstvá	aktívne občianstvo a komunitný rozvoj, zeleň v meste a verejné priestory, kultúra a umenie, šport a vzdelávanie
Maximálna podpora / náklady na realizáciu projektu	5 000 €	5 000 €	5 000 €	5 000 €	5 000 €	10 000 €
Počet hlasujúcich občanov	382	470	505	740	253	737

Zdroj: Greguš, Patrik: Prínosy participatívneho rozpočtu pre mesto. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela, 2018, s.60. + vlastné spracovanie

* medzi oficiálnymi zdrojmi dát nedostupné; oblasti projektov vygenerované autorkou

Projekty v PAROZ-e predkladajú /parafr./ bežní občania, občianske združenia. 

Z jedného z výskumov o PAROZ-e v Banskej Bystrici tiež vyplynulo, že niektoré subjekty a ich projekty boli v rámci PAROZ-u viackrát podporené, konkrétne v roku 2015 a 2016 boli také projekty tri, v roku 2017 opakovanú podporu v PAROZ-e získal jeden projekt.^[6]

V tejto súvislosti sa často uvádza ako úspešný, obľúbený projekt „Banskobystrické festivalové leto“. Niektoré projektové zámery boli rozfázované na niekoľko rokov. Táto (kritizovaná) črta PAROZ-u môže pripomínať dotačný mechanizmus, v rámci ktorého sa skupiny občanov pravidelne uchádzali o financovanie svojich projektov.

Z hodnotenia participatívnych rozpočtov 2014-2017 tromi poslancami a jedným zamestnancom Mestského úradu vyplynulo, že /parafr./ podporené projekty boli naozaj potrebné a v súlade so stratégiou mesta, prospeli k zlepšeniu kvality života v meste,  a 3 respondenti zo 4och vyhodnotili alokované zdroje ako efektívne využité a PAROZ ako vhodný nástroj na aktivizáciu a budovanie komunít.^[7] 

PAROZ v Banskej Bystrici sa v priebehu rokov 2013-2019 neustále vyvíjal a dodnes vyvíja, prechádzal rôznymi problémami pri realizácii a následnými opatreniami a zmenami, ktoré  ho mali vylepšiť. Tomu príznačné sú aj nasledujúce epizódy, autenticky prerozprávané priamymi aktérmi PAROZ-u.

„V roku 2014 bol PAROZ zneužitý, a nedalo sa voči tomu robiť relatívne nič“,  povedal aktivista PAROZ-u. Strana oponujúca PAROZ-u nenechala priebeh PAROZ-u  na náhodu a aktívne vstupovala do jeho realizácie, až vzniklo podozrenie, že predkladanie projektov a hlasovanie za projekty bolo tiež účelovo zmanipulované (/parafr./ to bol normálne zvoz dôchodcov autobusmi).

/parafr./ … bralo sa to tak, že keď si niekto podá projektový návrh, tak je to o tom, kto koľko dostane hlasov. … zvolali si občanov … väčšinou dôchodcov a dostali inštrukciu… za ktoré číslo projektu majú lístkami hlasovať, tie projekty vyhrali… Ľudia sa na diskusnom fóre sťažovali,  že to dlho trvá, pýtali sa ´kedy sa bude hlasovať´. To bol neskutočný tlak, žiadna diskusia nebola možná. Keď sme otvorili urnu a sčítavali hlasy, ja som videl na tých papieroch… (tú istú voľbu čísiel projektov). Bolo to pre nás veľké poučenie. 

Na diskusnom fóre takéto „zaujaté“ hlasovanie začalo a pokračovalo 15 pracovných dní  v Klientskom centre na Mestskom úrade, kde mohli obyvatelia mesta hlasovať. Dnes aktivista bilancuje, že tejto situácii sa dalo predísť, ak by súčasťou PAROZ-u bolo tzv. verejné zvažovanie, ktoré v tom čase iniciátori PAROZ-u nedokázali presadiť. /parafr./ To je veľmi kľúčová vec. Neviem pochopiť, prečo sa tu tomu ľudia tak bránia … Presvedčte ľudí, aby vstali od počítača …, lebo každý by najradšej hlasoval cez počítač.

Tento „únos PAROZ-u“ v roku 2014 je opísaný ako príklad zmanipulovaného PAROZ-u skupinou obyvateľov aj v jednom z empirických výskumov.^[8]   

Ukázalo sa, že nerozvinutá participatívna demokracia nahráva lobistickým skupinám, lebo tie si vedia v PAROZ-e regulovane a predvídateľne zabezpečiť žiadúci výsledok – podporu svojich projektov. Sám aktivista PAROZ-u konštatoval, že /parafr./ … pri tomto spôsobe stačí jeden dobrý marketér, ktorý vychváli projekt, vie presvedčiť ľudí… Je to veľmi zraniteľné a zneužiteľné.

Z participatívneho rozpočtu čerpali aj špekulanti, čo je ďalší príbeh „zneužívania“ PAROZ-u.     

Zástupca Mestského úradu v rozhovore uviedol svoje negatívne skúsenosti s navrhnutými rozpočtami na realizáciu niektorých projektov, ktoré podľa neho vznikli, aby z verejných zdrojov boli napr. zaplatení konkrétni odborníci či nakúpené občerstvenie. 

/parafr./ Prečo som ja takto negatívne naladený (k PAROZ-u)? Lebo mne rok trvalo z participatívneho rozpočtu dostať špekulantov, ktorí sa tam priživovali, našli si to ako nejakú novú dotačnú schému. … keď som videl, že jedna vec je mať plné ústa participatívneho rozpočtu, aký je to super demokratický inštitút, a keď sa do toho hlbšie dostanete – tak zistíte, že 80% ľudí ho zneužívalo a stále to boli tí istí ľudia, ktorí sa opakovali. Dnes po roku a pol sme tomu nastavili nejaké pravidlá, vyhodili sme odmeny-chlebíčky-minerálky a presadil som to, aby ten výsledok – tej participácie bol hmotný; aby sme nemíňali peniaze na konzultácie, poradenstvá, ale aby sme to pretavili do niečoho hmotného. Nemá ho rada jedna skupina bývalých poradcov a moderátorov, ktorí z toho mali pravidelný príjem. … Stálo ma to dosť síl zbaviť sa týchto príživníkov.

Na druhej strane, zástupca Mesta sebakriticky pripúšťa, že Mesto musí zlepšiť komunikáciu dovnútra PAROZ-u. 

/parafr./ Mojim cieľom je zlepšiť komunikáciu… lebo na to najviac poukazujú, že je stále nedostatočná komunikácia (je to vraj pre dôvody, ktoré uviedol). Aj tí úradníci boli znechutení z týchto inštitútov, pretože vedeli ako to funguje – tak ako to dnes vidím ja; preto sme ten systém nejak vylepšili, vyčistili, má to hlavu a pätu, má to koordinátora (v jeho osobe – pozn. aut.) … A dnes už tlačím na to, aby sme naozaj aj v rámci oddelení na Mestskom úrade, aby to nebolo ako nejaký prívesok, ktorý každého obťažuje, ale aby sme to už brali ako súčasť pracovnej agendy ľudí, že ´nie je to nič navyše mimo mojej pracovnej náplne, ale je to jej súčasť´.

Koordinačná rada PAROZ-u vzniká každý rok „zdola“, volí sa spomedzi občanov, ktorí majú záujem daný rok sa podieľať na celkovej realizácii PAROZ-u. Členovia Koordinačnej rady vykonávajú prácu zdarma. V tomto smere je pozoruhodné, že členstvo v Koordinačnej rade nemá nikto vopred zaistené, ani jeden člen(-ka) spomedzi iniciátorov PAROZ-u, ktorý(-á) bol zväčša aj členom (starej) Koordinačnej rady zvolávajúcej občanov k voľbe novej. Starí členovia sa môžu uchádzať o nové členstvo. Teda ani hlavný(-á) aktivista(-ka) PAROZ-u  pre daný rok nemusí byť občanmi schválený. /parafr./ Ak by ma neschválili, tak nie som členom Koordinačnej rady. PAROZ v Banskej Bystrici je týmto spôsobom, keď môže byť vymenená celá Koordinačná rada, inštitút postavený na princípoch samoorganizácie a personálnej autonómie. Teoreticky, lebo prakticky bolo (aj) v záujme udržania chodu PAROZ-u, aby jeden z jeho hlavných iniciátorov bol predsa len členom Koordinačnej rady; a tak tomu doteraz bolo každý ročník. O členstvo v Koordinačnej rade nebol medzi občanmi doteraz veľký záujem. 

V Koordinačnej rade sa neraz vedie živý dialóg a nie každý člen(-ka) je vždy ochotný(-á) prijať závery, na ktorých sa väčšinovým princípom dohodne. Stalo sa tak, že niektorí členovia v priebehu roka prestali s Koordinačnou radou komunikovať a nedokončili mandát,  po hlasovaní/ schválení projektov z PAROZ-u odišli (/parafr./ mám obavu, že tam boli nejaké bočné záujmy), alebo že mali úmysel predložiť vlastný projekt, čo občanom pokiaľ sú členmi Koordinačnej rady nie je dovolené. Pre plynulosť procesov PAROZ-u to v praxi spôsobovalo nemalé problémy. /parafr./ Všetko je to dobrovoľné, nikto nikoho nemôže donútiť, keď nejaký člen prestane… Potom ale všetko zostávalo na troch ľuďoch, čo bolo naozaj dosť vyčerpávajúce.

Keď PAROZ stojí a padá na jednej osobe, nie je to dobrý stav.

Na PAROZ-e v Banskej Bystrici má od začiatku veľké zásluhy jeden aktívny občan, ktorý je

od začiatku aj členom Koordinačnej rady a na dlhé roky sa stal jej neformálnym hovorcom, s ktorým Mesto zvyklo komunikovať. /parafr./ … väčšina komunikácie z Mesta ide cez moju osobu … To, že je to postavené na mojej osobe, sa to zabetónováva. On sám si želá odovzdať štafetu a delegovať svoje povinnosti na nejakého ďalšieho aktivistu(-ov). Často totiž nadobúda pocit, že ak by sám neinicioval kroky Koordinačnej rady, /parafr./ tak by sa nič neudialo.  /parafr./ … je to postavené na mojej osobe. Uvedomujem si, že nie je možné, žeby to stálo  na mne. Aj teraz keď som povedal, že si potrebujem dať aspoň rok oddych (…nie vždy máte čas), tak tie ostatné členky Koordinačnej rady vraveli, že ´preboha, zostaň´, že ony nebudú pokračovať, ak tam nebudem ja. 

Mesto Banská Bystrica otvorilo PAROZ-u dvere, ale nevpustilo ho dnu. 

Koordinačná rada projekty kontroluje po formálnej stránke a ďalej ich posúva Mestu. Vtedy nastupuje dôležitá časť výkonnej roly Mesta v PAROZ-e, ktorá spočíva v kontrole predkladaných projektov ešte pred tým, ako o nich občania hlasujú. Rozhodovacie právomoci či sa môže projekt realizovať (a posunúť do hlasovania) alebo nie má Mesto.

/parafr./ Mesto kontroluje projekty, či sú v súlade s PHSR; posudzujú rozpočet – položky, realizovateľnosť v čase a na území/ v objekte mesta; k projektom sa vyjadruje aj Úrad hlavného architekta mesta, ochranári, pamiatkari. Mesto si schválené projekty rozdeľuje podľa zainteresovaných útvarov na Úrade (zeleň v meste…) a mestskí úradníci robia  na projektoch najmä po finančnej stránke; pri nákupe tovarov a služieb sledujú aj splnenie povinnosti predloženia troch cenových ponúk. Mesto priebežne prepláca realizátorom čerpanie financií. Občania realizujú projekty (alebo dohodnutú časť) v rámci PAROZ-u dobrovoľnícky, bez nároku na odmenu. 

/parafr./ Veľakrát si nás ľudia mýlia, myslia si, že sme zamestnanci Mesta. Ale nie sme. To je absolútne dobrovoľná iniciatíva. 

Podľa aktivistu úradníci sú zdržanliví, keď sa majú stretávať s občanmi, keďže občania ich / úrad kritizujú. Aktér PAROZ-u z radu občanov sa po piatich rokoch komunikácie (v roku 2018) s Mestom vyjadril, že /parafr./ naša komunikácia s Mestom, úradom je veľmi slabá; a že Mesto od začiatku vstupovalo do PAROZ-u málo, skôr formálne, na mieste je tiež slovo „alibisticky“, keď na jednej strane je PAROZ akousi vlajkovou loďou Mesta,  ale na druhej strane bez autentickej a dlhodobej podpory nielen pokiaľ ide o financie, ale aj ľudské zdroje či technické riešenia, a najmä (ne-)zdieľaný étos pri implementácii PAROZ-u  v praxi, vrátane hľadania win-win riešení problémov, keďže participatívne procesy sú vždy zložité.

Prax ukázala, že prítomnosť zástupcu(-ov) Mesta na „akciách“ PAROZ-u, napr. vrátane sčitovania hlasov, nie je automatická, pravidelná, ani vynútiteľná. A to aj napriek tomu,  že zástupca Mesta na stretnutiach s občanmi, alebo s Koordinačnou radou, a pri vyjadrovaní stanovísk Mesta často chýba, čo neraz komplikuje stav vecí, zvyšuje neurčitosť či neumožňuje na mieste uviesť do života potrebné procesy, dôležité kroky či opatrenia. 

Chýba platený človek, ktorý bude mať na starosti agendu PAROZ-u.

Mestský úrad – okrem alokovanej sumy – nepočítal s ďalšími nákladmi (na propagáciu, administratívu a zamestnancov) na PAROZ. PAROZ-u v jednotlivých rokoch sa venovali dvaja zamestnanci a počas realizácie projektov boli zainteresované útvary podľa zamerania.^[9] 

/parafr./ Mali sme spolupracovať s Mestom, no a to je tá vec, kde narážame na to, že Mesto si to neosvojilo, v podstate máme proklamatívnu podporu PAROZ-u, ale to je čisto formálna vec. My sme vlastne do minulého roku (2017 – pozn. aut.) nemali na strane Mesta človeka, o ktorom by sme vedeli ´toto je človek, ktorý to má na starosti´. Predtým bola výkonná agenda pridelená dvom úradníčkam na ekonomickom oddelení, ktoré boli ústretové.

Aktivista PAROZ-u tiež konštatoval, že Mesto nebolo ústretové pri prípadnej kompenzácii režijných nákladov, ktoré Via Altera a neskôr členovia Koordinačnej rady mali s realizáciou PAROZ-u. Mesto bolo maximálne úsporné aj v tom, keď nesúhlasilo so zabezpečením  občerstvenia na diskusné fóra s občanmi na účet Mesta. Aktivisti PAROZ-u v minulosti dokonca viedli úvahu, že každý víťazný projekt vyčlení  do PAROZ-u, resp. Koordinačnej rade 100 EUR na réžiu. Tento nápad však nikdy ďalej nerozvinuli. 

Aktivista je za takýchto okolností presvedčený, že PAROZ-u v Banskej Bystrici by pomohla Kancelária PAROZ-u ako je tomu na Miestnom úrade Bratislava – Nové mesto, alebo úradník na plný úväzok, ktorého primárnou agendou je PAROZ, ako je tomu v Hlohovci. Predišlo by sa tým aj nedorozumeniam, keď sa občania obracajú na ľudí z Koordinačnej rady ako  na úradníkov Mestského úradu.  

Hlasovanie v PAROZ-e 2014-2019 v Banskej Bystrici vždy prebiehalo na lístkoch.   Ľudia majú možnosť potvrdiť svoju vôľu spolurozhodnúť o víťazných projektoch hlasovaním už na diskusnom fóre, alebo počas vymedzených dní v Klientskom centre na MsÚ, formou vyplnenia papierového lístka. S hlasovaním je tiež spojené preukázanie svojej identity, čím sa stráca anonymita hlasovania. Takéto podmienky hlasovania sú podľa aktivistu PAROZ-u  po toľkých rokoch realizácie tohto inštitútu bez akéhokoľvek progresu, dokonca považuje mesto Banská Bystrica spomedzi miest, kde sa implementuje PAROZ za také, ktoré kladie občanom najviac bariér v hlasovaní. Neprijíma ani argument, že Mesto na proces hlasovania využíva personálne zdroje na Klientskom centre. A nepáči sa mu, že keď v PAROZ-e doposiaľ nebolo zavedené elektronické hlasovanie, že Mesto nevie zabezpečiť viac miest, kde by ľudia mohli hlasovať, čím by sa zaručene zvýšila účasť občanov na hlasovaní.

 „…Celý proces sa už niekoľko rokov postupne zdokonaľuje a ďalšie aktivity pre jeho zefektívnenie by boli prísľubom ešte väčšej zainteresovanosti občanov do verejného diania. Možnosť zlepšenia predstavuje zavedenie elektronického hlasovania za predkladané projekty, ako aj zavedenie systému kontroly verejnosti výsledkov realizovaných projektov.“^[10] Aktivistovi PAROZ-u vo februári 2018 /parafr./ na Meste povedali, že na online hlasovaní pracujú – ale nič; čo potvrdil aj vyšší úradník Mesta v rozhovore /parafr./ v decembri 2018 a upozornil aj na podmienku digitálneho riešenia hlasovania jedine prostredníctvom modulu, ktorý bude pod Mestom.

V roku 2019 v kruhoch banskobystrického PAROZ-u prebieha nová vlna horlivej debaty  o zavedení online hlasovania.^[11] Jej aktéri vedú rozpravy o tradičných nástrahách online hlasovania a nechýbajú argumenty lídrov PAROZ-u vťahovať občanov najmä do face to face namiesto veľakrát výlučne elektronickej participácie na veciach verejných.

O deficite zainteresovanej účasti Mesta na PAROZ-e svedčia aj niektoré „kauzy“  v histórii ročníkov PAROZ-u, keď sa napr. stalo, že projekt bol z dôvodu nesúladu so zámermi Mesta vyradený vyšším úradníkom Mestského úradu až priamo v deň hlasovania; že medzi schválenými projektmi boli aj zle nacenené, či prinášali benefit len pre úzku skupinu ľudí; alebo že pri zabezpečovaní stavebných prác v jednom projekte chýbala komunikácia zo strany Mesta s realizátorom projektu, čo neumožnilo previazať aktivity. Akoby pre ľudí v exekutíve Mesta to bola práca navyše.

/parafr./ Boli tam tie úradníčky, ale ony to vnímali, ja to veľmi cítim, ale zároveň im aj rozumiem, že sú také rozpoltené… My sme im pridali na práci. Zrazu im to spadlo, majú popri svojej bežnej agende riešiť PAROZ, ´občania si niečo vymysleli, nám pridali robotu´, vysvetľoval v rozhovore aktér PAROZ-u na strane občanov.

V roku 2018 sa v PAROZ-e odvinul príbeh, v ktorom hral hlavnú úlohu občiansky amaterizmus, a ktorý vyústil do zmeny Štatútu. 

Pre nízky počet predložených projektov, ktoré prešli aj kontrolným screening-om zo strany Mesta, v PAROZ-e nebolo využitých 8 tisíc EUR. (Neformálny) hovorca Koordinačnej rady uviedol, že sa so zodpovedným vyšším úradníkom na Mestskom úrade dohodol –  bez formálneho dokladu potvrdzujúceho túto dohodu – že mesto im dalo voľnú ruku,  aby Koordinačná rada rozhodla ako sa peniaze použijú, teda prerozdelia. Koordinačná rada preto zvolala predkladateľov projektov s tým, /parafr./ že si urobíme – namodelujeme – odskúšame verejné zvažovanie. Prebehlo to perfektne, prerozdelili sme 8 tisíc EUR tak, že každý z projektov dostane ďalších 1000-1500 EUR… Keď však o výsledku Koordinačnej rady jej

„hovorca“ upovedomil rovnakého vyššieho úradníka na Mestskom úrade vysvitlo, že keďže možnosť takéhoto prerozdelenia neminutej časti PAROZ-u nebola ukotvená v Štatúte PAROZu, nie je možné ich použiť. „Hovorca“ si dodnes nevie vysvetliť, /parafr./ prečo im Mesto hodilo takéto poleno.  Koordinačná rada spolu s predkladateľmi projektov boli z takéhoto postupu  samozrejme rozhorčení. Na druhej strane, /parafr./ mesto bolo aspoň ústretové, na Mestskom zastupiteľstve v lete schválili doplnok v Štatúte, že v prípade nevyčerpania celého PAROZ-u stanoveného pre daný rok môže o zvyšnej sume rozhodnúť Koordinačná rada^[12], ale túto právomoc nebolo možné uplatniť retroaktívne. Nedopovedaný zostal aj osud zvyšných  8 tisíc EUR, ktorý nepoznal rozprávač príbehu, a nespoznali ho ani ľudia na záverečnom diskusnom fóre, ktorí sa na to, ako sa naložilo so zvyšnými financiami bezvýsledne pýtali. 

Participatívny rozpočet nie je dotačná schéma. … je to hybrid, ktorý už prekračuje  hranice demokratických inštitútov(?).

Problémom sa ukázal aj spôsob akým mesto Banská Bystrica realizuje PAROZ, keď za jeho výkon a čerpanie zodpovedá Mesto, čo predstavuje administratívne úkony, ktoré Mestský úrad a jeho odborné útvary, resp. úradníci musia vykonať, a čo je v realite častokrát vnímané ako zaťažujúce, resp. ako práca navyše. Tieto úkony nemôže zrealizovať samo ani občianske združenie, ktoré eventuálne získa projekt; jedine v súčinnosti s Mestským úradom. 

/parafr./ … To nie je dotačná schéma – ´tu máte dotáciu, a robte si´. … Má to racionálne legislatívne a právne dôvody. Ak sa niečo realizuje, realizuje sa to na pozemku mesta. Realizuje sa to z rozpočtu mesta. To sú verejné zdroje, my nemôžeme poveriť čerpaním verejných zdrojov cudzí subjekt. … Ja mám celý proces úplne v rukách a pod kontrolou. To znamená, ja mám balík a mám projekt, ktorý musím vykonať. Tu je ten tlak tých občanov, že ja už nemám ten legislatívny priestor na to povedať ´nechce sa mi ísť do toho´, viem, že musím. Je to niečo,  čo je súčasťou legislatívy mesta a ja to urobiť musím.

Vyšší úradník Mestského úradu v Banskej Bystrice sa tiež vyjadril, že participatívny rozpočet vníma ako /parafr./ hybrid, ktorý už presahuje hranice demokratických inštitútov; na to sú tu poslanci, na to je tu zastupiteľstvo, aby rozhodovali o tom, čo sa bude v meste diať, a my (úradníci) to máme vykonať. Takto funguje zastupiteľský systém. A tu je mimo zastupiteľstva opäť nejaká nová skupina ľudí, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť, majú elementárne právne  a ekonomické vzdelanie, nepoznajú procesy, nepoznajú komunálnu legislatívu, len niečo chcú;  ale na to majú svojich poslancov, na to majú občianske rady, na to je tu zastupiteľstvo;  je to prvok, ktorý už prekračuje rámec demokracie, je to niečo úplne nové.

Budú rozhodovať laici?(?)

Vyšší úradník Mesta favorizuje výkon zastupiteľskej demokracie, ktorej občania majú odovzdať moc a veriť rozhodnutiam, robením ktorých ich občania vo voľbách poverili.  /parafr./ … presahuje to rámec historických pravidiel, ktoré sa nejako vyvinuli. Potom, kde sú tie hranice toho nového? Potom sa ten systém úplne rozbije, a budú tu laici rozhodovať o všetkom(?!), a ich požiadavky sa stupňujú, tak ako sa stupňujú požiadavky týchto aktivistov v rámci participatívneho rozpočtu.

Evaluácia, monitoring k projektom sa vôbec neuskutočnili, čo v procese PAROZ-u v Banskej Bystrici nepochybne chýba, pre vyššiu transparentnosť a vypovedanie o význame, teda meranie dosahu inštitútu PAROZ-u. Otázne je, či Mesto má o takýto dôležitý komponent inštitútu akým je PAROZ a zvyšovanie jeho účinnosti pre život občanov v meste, ozajstný záujem a v takej miere, aby na to vyčlenil aj patričné zdroje.

Rok 2018 bol pre PAROZ kuriózny, lebo suma rozpočtov schválených projektov dokopy bola nižšia ako Mestom vyčlenená suma pre PAROZ.

/parafr./ Predložených bolo 16 projektových návrhov, 6 bolo vyradených (1 predkladateľ stiahol projekt), 10 šlo do hlasovania … ale Mesto ešte vyradilo dva. … bolo jasné, že budú realizované všetky, čo bolo proti… ľudia hlasovali o projektoch, ale bolo úplne jedno ako sa umiestnia.

Aktivisti PAROZ-u túto skutočnosť komunikovali aj občanom a hlasovanie v roku 2018  za projekty predkladateľov, ktorí v skutočnosti medzi sebou nesúťažili, nazvali  informatívnym.^[13]

V histórii PAROZ-u v Banskej Bystrici bol slovami jeho aktivistu dosiaľ podporený skoro každý projekt.

Čo by aktivisti okolo PAROZ-u potrebovali od Mesta?

Úradníkom na Mestskom úrade chýba podľa aktivistu PAROZ-u širšie pochopenie významu PAROZ-u.  

/parafr./…aby tí úradníci boli trošku viac oboznámení o tom, čo je PAROZ – podľa mňa  to nevedia; v čom je to pre nich pozitívne, prečo je pre Mesto dobré, aby realizovalo PAROZ, aby pochopili tú celú filozofiu, lebo Mesto dostáva od občanov neskutočné množstvo podnetov, čo ľudia potrebujú.. a nič sa s tým nedeje. Aj Štatút dovoľuje, aby projekty, ktoré boli predložené, ale neprešli hlasovaním, neboli úspešné, ešte stále ich mesto môže realizovať z iných zdrojov…

Jeden z vyšších úradníkov Mestského úradu sa v rozhovore úprimne priznal, že on sám ako občan a obyvateľ Banskej Bystrice má vlažný vzťah k občianskym aktivitám typu PAROZ. /parafr./ Ja by som na nič také nechodil. Ja na to nemám čas, chodiť a rozprávať o nejakej záhradke pred bytovkou… Môžu si ju spraviť aj bez Mesta, ale nevadí.

Komunikácia viazne aj s realizátormi projektov, alebo nie je nastavená.

Realizátori projektov sa podľa aktéra PAROZ-u obracajú na Koordinačnú radu s eventuálnymi otázkami či problémami minimálne. V ročníku 2018 niektorí projektoví realizátori zavolali,  ale nestáva sa to často. /parafr./ Toto je také zvláštne, že tá komunikácia viazne; že ak to nevyjde z podnetu Koordinačnej rady, že my sa mailom opýtame tých realizátorov, tak nemáme žiadne informácie o tom, čo sa deje.

Verejné zvažovanie zostáva v banskobystrickom PAROZ-e iba na papieri.

Napriek tomu, že verejné zvažovanie je jedným zo spôsobov v procese PAROZ-u a takto je ukotvené aj v Štatúte participatívneho rozpočtu mesta Banská Bystrica^[14], nikdy sa reálne neudialo. Iniciátor a hlavný občiansky protagonista PAROZ-u v Banskej Bystrici má  od začiatku záujem vniesť do procesu verejné zvažovanie, ktoré by zvýšilo legitimitu projektových námetov a ich nositeľov. Mesto bolo donedávna k tejto procesnej stránke PAROZ-u zdržanlivé, ale evidentne pre hlbšie neporozumenie účelu takéhoto zvažovania.

/parafr./ Verejné zvažovanie. Čo to je? Najprv si povedzme. … Ako si to predstavuje Koordinačná rada. Ja som im hovoril ´zvažujte´, čo s tým mám ja? Len mi povedzte, čo to je. A čo potrebujete odo mňa.

Mesto sa vraj obávalo náročnej organizácie, ktorá verejné zvažovanie sprevádza a vznikli aj otázky typu /parafr./ ´čo ak príde 1000 ľudí, ako to spravíme?´; že to bude dlho trvať, ľudia sa ponáhľajú.

Za krok dobrým smerom sa môže považovaťPAROZ-u v roku 2019, keď sa na druhom diskusnom fóre prvýkrát uskutočnilo tzv. kvalitatívne hodnotenie projektov podľa piatich kritérií – udržateľnosť a potenciál, komunitný prínos, participácia cieľovej skupiny, originalita, dopad na životné prostredie, ktoré má ale len informatívny charakter; keďže takýto proces rozhodovania nie je v Štatúte a nemá pri výslednom hodnotení projektov zatiaľ priradenú  tzv. váhu. Výsledky tohto hodnotenia boli zverejnené a podľa všetkého majú napomôcť občanom pri uvážlivom posúdení a následnom hlasovaní za projekty. https://utopia.sk/liferay/web/banska–bystrica/domov⁸⁸

Konečná právomoc, kontrola aj neviditeľná ruka Mesta: čo môže a čo nemôže byť podporené.

Prideľovanie financií predkladateľom projektov v PAROZ-e je na Mestskom úrade dôsledne sledované. PAROZ je zároveň súčasťou mestského rozpočtu, v ktorom sú vyčlenené financie na dotačný mechanizmus pre neziskové organizácie a to v oblastiach, ktoré sú veľakrát identické s oblasťami v PAROZ-e (napr. kultúra, šport, verejné priestranstvá). Mesto už viackrát zamietlo niektoré projekty v PAROZ-e, ale zároveň aj navigovalo subjekty uchádzajúce sa o mestské financie na PAROZ. Nepochopením zmyslu ak nie porušením princípov nestranných občianskych procesov v PAROZ-e ale bolo, keď jeho občiansky aktivista zaznamenal od potencionálneho predkladateľa projektu dopyt či informáciu, že jeho/ ich projekt bude podľa informácií z Mesta podporený v PAROZ-e budúci rok. 

Zapájanie občanov do PAROZ-u z pohľadu aktivistov je na bode mrazu.

Aktivista PAROZ-u neskrýval sklamanie z celkovo nízkeho záujmu obyvateľov Banskej Bystrice o PAROZ za obdobie rokov 2014-2018. 

/parafr./ Čakal by som, že ľudia sa do PAROZ-u zapoja. … nepoznám príčiny prečo sú z tohto pohľadu podľa mňa málo aktívni, a dopĺňa, že PAROZnaráža celkovo na mentalitu ľudí  na Slovensku, je nám to také cudzie. Najviac ľudí, približne 100, vraj prišlo na celkovo druhé diskusné fórum (2014), na ktorom sa predstavovali projekty, bola to novinka. Inak na diskusné fóra nechodia zástupy ľudí. … Málo, málo, teraz nás bolo 17-18(december 2018)? Chodia stále tí istí ľudia, ktorí sú aktívni občania vo verejnom živote.

Iný uhol pohľadu ponúka istá analýza banskobystrického PAROZ-u, podľa ktorej z malého počtu účastníkov je možné usúdiť, že verejné zhromaždenia a diskusie neboli pre občanov veľmi zaujímavé, a že tento nedostatok môže súvisieť s nedostatočnou propagáciou. „Pokiaľ je táto zle nastavená a nedostatočne pokrýva všetky cieľové skupiny aktérov verejnej politiky, odráža sa to priamo na návštevnosti daných podujatí. Spravidla sú využívané len informácie publikované na internetovej stránke mesta a v Radničných novinách. Vhodné by bolo doplniť ich o adresné oslovovanie aktérov, ktorých sa tieto podujatia týkajú, písomne  do schránok alebo e-mailom.“⁸⁹ 

• In: Druhé diskusné fórum PR BB 2019 a výsledky hodnotenia kvality
• Vitálišová, Katarína: Občianska participácia v meste Banská Bystrica. In: Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku VI.,

Nové trendy rozvoja slovenských miest. Katedra sociálnych štúdií a etnológie, Filozofická fakulta Univerzita Mateja Bela, s.9. http://files.sam–km.sk/200000343–1297d138d9/Katarina_Vitalisova_Obcianska%20participacia%20v%20meste%20Banska %20Bystrica%20(1).pdf)

Participatívny rozpočet je podľa výkonného úradníka na úrade dobrá, ale ťažko realizovateľná myšlienka.

Zástupca mesta, ktorý bol v rokoch 2017-2018 zodpovedný za jeho výkon to vyjadril slovami: /parafr./ … je tu skupina aktívnych ľudí, bohužiaľ, nie je ich veľa, je ich stále málo. Tí ľudia,  nie že nechcú, ale nemajú snahu nejako participovať, myslím, že občanov to vo všeobecnosti veľmi nezaujíma. … de facto nechávame voľné ruky tej úzkej skupine ľudí, aby si navrhli projekty. My následne posudzujeme, či sú realizovateľné, ale ja ich musím zabezpečiť.  To znamená, že ľudia majú voľnú ruku, môžu si rozhodnúť o nejakom projekte, kde sú limitovaní nejakým budget-om a povedia ´toto chceme´. A ja mám na to čas do konca roka, aby som k 31.decembru projekt nielen zrealizoval ale aj vyplatil tú sumu tým, ktorí ho realizujú.  To znamená, mám pár mesiacov na to, aby som zrealizoval verejné obstarávania, celý proces stavebného konania, pokiaľ je potrebný. Preto ja tlačím na to, aby sa tá suma participatívneho rozpočtu zvýšila,  po prípade, aby sa ten čas (realizácie) nejakého jedného roka predĺžil  napr. na dva roky. Pretože ja mám de facto po schválení čas od apríla do konca roka zabezpečiť celý proces verejného obstarávania, aj s jeho realizáciou aj so zaplatením, čo je dosť problematické. To znamená, to je to, čo nevidí tá aktívna verejnosť, že ten samotný výkon je veľmi náročný. Preto nie som nejaký fanúšik tohto participatívneho rozpočtu, lebo príde mi to ako dobrá myšlienka, ktorá je však ťažko realizovateľná. A to „B“ ako keby nikto nechcel vidieť. Všetci tu rozprávajú len o nejakej úžasnej participácii občanov, ale jednoducho v procesoch mesta a legislatívy ja mám stále zviazané ruky, aby som realizoval  niečo rýchlo, promptne a tak kvalitne ako si to tí ľudia vyžadujú.

PAROZ sa stal potenciálnym donorom pre neziskové organizácie a projekty(?),  ktoré neuspeli v grantových výzvach.

Napriek tomu, že neziskové organizácie v Banskej Bystrici sa významnou mierou nezapojili  do tvorby či realizácie PAROZ-u v rokoch 2014-2018, aktivista PAROZ-u uviedol,  že /parafr./ všetky, ktoré neuspejú v grantových výzvach sa uchádzajú o financie v PAROZ-e. 

Preto sa zdá pomerne nezrozumiteľné aj kritické, prečo neziskové organizácie na spoločnom princípe rozvoja občianskej spoločnosti v nejakej miere nespolupracujú s aktérmi PAROZ-u.  

Doteraz neboli podporené ani predložené žiadne projekty v oblasti sociálnej inklúzie.  /parafr./ Ja trošku zazlievam občanom v Banskej Bystrici, že u nás zatiaľ neboli predložené žiadne projekty, ktoré by riešili situáciu znevýhodnených skupín obyvateľov.  … pritom je to jeden z  princípov pravého PAROZ-u z Porto Alegre. Aktér PAROZ-u tiež uviedol, že keby sa schválil nejaký projekt zameraný na integráciu napríklad Rómov či bezdomovcov v meste, ktovie aká by bola reakcia spoločnosti.

Zvýšenie sumy na projekt má umožniť realizáciu väčších projektov.

Ročník 2019 v PAROZ-e bol prelomový v uchádzaní sa o príspevok do výšky 10 tisíc EUR  na projekt. Za navýšením sumy na projekt stálo aj Mesto, keďže má záujem o (rozpočtovo) väčšie, zmysluplné projekty, ktoré budú pre mesto pozitívnou zmenou; takéto projekty tiež redukujú celkovú administratívu, verejné obstarávania, ako sa zmienil vyšší úradník z Mesta – /parafr./ … je projekt a projekt. Najhoršie sú tie stavebné projekty; resp. projekty na mestských parcelách či v objektoch, s ktorými má Mesto iný zámer ako navrhujú občania v projektoch v rámci PAROZ.

Čas na realizáciu projektov v rámci PAROZ-u má zmysel predĺžiť.

Všetci aktéri sa vyjadrili, že PAROZ by chceli do budúcna predĺžiť z jedného (účtovného) roka tak, aby na realizáciu projektov (vrátane vyúčtovania) bolo viac času ako od leta do zimy,  ako tomu bolo doteraz. Mohlo by to vraj vyzerať tak, že cyklus PAROZ-u tak povediac

„roztiahnu“ – na realizáciu projektu by bol celý rok od januára do decembra, a nový ročník PAROZ-u by sa pripravoval paralelne. Návrhy projektov by mali vznikať na základe  mapovania potrieb obyvateľov a najlepším nástrojom na identifikovanie skutočných potrieb  by malo byť tzv. komunitné organizovanie, ktoré je bežné v USA. Aktivista na strane občanov by tiež uvítal, keby na PAROZ bolo každoročne vyčlenených aspoň 100 tisíc EUR.

Rovnováha medzi kompetenciami mesta a občianskych aktivistov, a v rozdielnych východiskách oboch strán v PAROZ-e v Banskej Bystrici sa stále hľadá.

PAROZ v Banskej Bystrici je akoby uväznený v pevnej „šnurovačke“ Mesta. Na jednej strane je PAROZ aj s jeho občianskymi aktivistami pre realizáciu PAROZ-u nevyhnutný, na strane druhej, decízne kompetencie Mesta presne vymedzujú limitované kompetencie Koordinačnej rady. Stáva sa, že „Mesto“ sa čuduje, že občianski aktivisti nie sú dostatočne aktívni,  napr. pri propagácii PAROZ-u. /parafr./ … musia aj členovia Koordinačnej rady, aktivisti  zo svojej hlavy odstrániť ´nech to spraví úrad, nech to spraví Mesto´, oni sa musia sami propagovať, to je ich projekt, ich myšlienka. Aktivisti zase za takýchto podmienok spolupráce očakávajú rovný diel účasti Mesta na celom procese PAROZ-u. 

PAROZ má v jednej kompetentnej osobe z Mestského úradu svojho odporcu (on by bol za to, aby PAROZ v meste skončil, /parafr./ nevidím v tom nič dobré) a racionálne zmýšľajúceho ctiteľa miestneho zákona, /parafr./ …už je to inštitút, ktorý si myslím, už niet cesty späť,  môže sa len zdokonaľovať a zlepšovať.

Protagonista PAROZ-u s víziou a zmyslom pre priamu demokraciu sa vo svojom postoji k PAROZ-u nezaprie: /parafr./ Som rád, že Bystrica má participatívny rozpočet. Myslím si,  že aj veľa ľudí to oceňuje. Sú tu veľmi pekné príklady projektov, ktoré boli úspešne zrealizované, a myslím si, že majú aj pridanú hodnotu.  

Prípadovú štúdiu spracovala a rozhovory s dvomi aktérmi participatívneho rozpočtu v Banskej Bystrici viedla:    Lýdia Marošiová

---

[1] In: https://bbonline.sk/banskobystricania–budu–priamo–prerozdelovat–20–tisic–eur–z–rozpoctu/, 2.10.2013. ⁷⁴ Greguš, Patrik: Prínosy participatívneho rozpočtu pre mesto. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela, 2018, s.58.

http://opac.crzp.sk/?fn=docviewChild000026F5

[2] In: https://bbonline.sk/pripravu–participativneho–rozpoctu–spestri–fotosutaz, 21.3.2014.   

[3] In: https://www.banskabystrica.sk/dokumenty–mesta/statutu–participativneho–rozpoctu–mesta–banska–bystrica, https://www.utopia.sk/liferay/documents/2867538/4553638/Statut_PRBB_2019.pdf/7c8db673–28a1–4980–8af80ea352254ca4

[4] Vitálišová, Katarína: Občianska participácia v meste Banská Bystrica. In: Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku VI.,

Nové trendy rozvoja slovenských miest. Katedra sociálnych štúdií a etnológie, Filozofická fakulta Univerzita M.Bela, s.7-8. http://files.sam–km.sk/200000343–1297d138d9/Katarina_Vitalisova_Obcianska%20participacia%20v%20meste%20Banska %20Bystrica%20(1).pdf )

[5] Greguš, Patrik: Prínosy participatívneho rozpočtu pre mesto. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela, 2018, s.58.

[6] Greguš, Patrik: Prínosy participatívneho rozpočtu pre mesto. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela, 2018, s.65.

http://opac.crzp.sk/?fn=docviewChild000026F5)

[7] Greguš, Patrik: Prínosy participatívneho rozpočtu pre mesto. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela, 2018, s.61-62.

[8] Greguš, Patrik: Prínosy participatívneho rozpočtu pre mesto. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela, 2018, s.63.

[9] Greguš, Patrik: Prínosy participatívneho rozpočtu pre mesto. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela, 2018, s.61. http://opac.crzp.sk/?fn=docviewChild000026F5  

[10] Vitálišová, Katarína: Občianska participácia v meste Banská Bystrica. In: Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku VI.,

Nové trendy rozvoja slovenských miest. Katedra sociálnych štúdií a etnológie, Filozofická fakulta Univerzita Mateja Bela, s.9. http://files.sam–km.sk/200000343–1297d138d9/Katarina_Vitalisova_Obcianska%20participacia%20v%20meste%20Banska %20Bystrica%20(1).pdf)

[11] In: napr. https://bbonline.sk/blog/participativny–rozpocet–mesta–banska–bystrica–v–slepej–ulicke. 12.2.2019; 

https://bbonline.sk/blog/za–krajsiu–bystricu–z–pohodlia–nasich–obyvaciek/, 3.3.2019; alebo https://www.facebook.com/groups/ PRpreBB  

[12] file:///C:/Users/lydia/Desktop/WellGiving/Banska%20Bystrica/Uznesenie%201133-2018%20-MsZ%20-%20Zmena% 20%C5%A0tat%C3%BAtu%20PR.pdf , 26.6.2018

[13] https://utopia.sk/liferay/web/banska–bystrica/domov/–/asset_publisher/TLJXe6GGmWCf/content/hlasovanie–2018vysledky   

[14] In: http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=90529, 10.7.2018, s.3

prípadové štúdie Vám prinášame vďaka podpore EÚ – ESF a OP EVS.