Rožňava – mesto s nevyužitým potenciálom http://www.roznava.sk/mesto
Základné údaje Mesto sa nachádza v Košickom kraji, v kotline, ktorú z jednej strany obkolesujú planiny Národného parku Slovenský kras a z druhej strany svahy Slovenského Rudohoria. Je to mesto tradícií baníctva, školstva a remesiel, biskupské sídlo, administratívne a kultúrne centrum horného Gemera. Žije v ňom 18 tis. obyvateľov vrátane početnej marginalizovanej komunity ľudí rómskej národnosti (cca 2500 tis.), ktorá je poznačená kultúrou chudoby s čím súvisí potreba systematickej komunitnej práce s jej členmi. „Absencia mimovládnych organizácií systematicky pracujúcich s rómskou komunitou je citeľná“ (Lokálna stratégia…, 2012, s. 23)[1]. Počet obyvateľov postupne klesá, hlavne pod vplyvom odchodu za prácou mimo región a sťahovaním sa na vidiek. Podľa výsledkov Transparency International Slovensko patrilo mestu v rokoch 2016 a 2018 tretie miesto v transparentnosti na Slovensku. 100% dosiahlo v hodnotení ukazovateľa rozpočet a zmluvy. V hodnotení účastí obyvateľov na rozhodovaní, ale dosiahlo zo všetkých ukazovateľov najnižšiu hodnotu, a to len 58%. Mesto má od roku 2008 na svojej webovej stránke vytvorený portál diskusné fórum (https://www.roznava.sk/diskusne-forum), ktoré je obyvateľmi relatívne nedostatočne využívané, napr. v roku 2018 bolo zo strany obyvateľov riešených 15 problémov. Väčšina odpovedí zo strany mesta však mala všeobecný charakter, resp. riešenie problému bolo odložené na neskoršie obdobie. Mesto má spracované etické kódexy zamestnanca a voleného predstaviteľa samosprávy. V minulosti sa však ukázalo, že ani etický kódex nezabránil, aby stavbu spolufinancovanú mestom dozorovala súkromná firmy poslanca mestského zastupiteľstva (Jakub Buzinkay, 2012)[2]
Vízia mesta http://www.roznava.sk/uploads/files/Strategia_Roznava.pdfVízia mesta je prezentovaná v Programe rozvoja mesta Rožňava 2015-2020 (2022) pod sloganom Rožňava – mesto s dobrým výhľadom. Po realizácii Programu v roku 2022 mesto očakáva, že sa okrem iného stane centrom cestovného ruchu a kultúry Gemera, mestom zelene a kvetov, a že sa postará o tých, ktorí to najviac potrebujú. Na vypracovaní Programu sa podieľali zamestnanci mesta Rožňava, poslanci mestského zastupiteľstva (MZ), členovia komisií pri Mestskom zastupiteľstve v Rožňave, zástupcovia organizácií mesta a spoločností s obchodnou účasťou mesta, zástupcovia štátnej správy, sektoroví odborníci z mesta z rôznych oblastí pôsobenia a zástupcovia neziskového sektora. Rozvoj občianskeho sektora však nie je zahrnutý ani v analytickej ani strategickej časti Programu.
PAROZ 2018 – Prenesenie časti zodpovednosti za vzhľad mesta na občanov (Príležitosť zanechať kúsok seba vo svojom meste)http://www.roznava.sk/participativny-rozpocet-zoznam
Mesto s realizáciou participatívneho rozpočtu (PAROZ) začalo v roku 2018, ako najmenšie a najvýchodnejšie mesto v SR[1], ktorého zaviedlo. Bol určený pre celé územie mesta Rožňava a mestskej časti Nadabula. Samotná myšlienka však bola pertraktovaná na MÚ už v roku 2014. Iniciatíva vzišla z vedenia mesta (prednostkou a vedúcou ekonomického oddelenia) a partnerom sa stalo jedno z občianskych združení v meste Otvor dvor. /parafr. 1/[2] To sa tu na mestskom úrade začalo riešiť. Čítali sme o tom. Popozerali sme si niektoré mestá, kde PAROZ fungoval. /parafr. 2/[3] Celý nultý ročník bol postavený na dobrovoľnosti všetkých – občanov, zamestnancov mesta, ľudí z OZ Otvor dvor, ich entuziazme a odhodlaní. Významnú úlohu, ako prezentuje prvá zápisnica zo stretnutia (veľmi podrobná ako aj ostatné zápisnice zverejnené na webovej stránke mesta) k PAROZ zohralo občianske združenie (OZ) Otvor dvor, ktoré „sa rozhodlo pomôcť mestu Rožňava, pretože PAROZ považuje za pozitívnu vec a spolupráca na ňom znamená napredovanie mesta samotného“[4]. Zástupca OZ Otvor dvor[5] ďalej na prvom stretnutí oboznámil všetkých (vrátane vedenia mesta) s tým, čo je PAROZ, predstavil jeho harmonogram na rok 2018 a popísal skúsenosti z iných miest. Na úvodnej strane k PAROZ bolo OZ Otvorený dvor uvedené ako partner projektu a predseda OZ bol členom Výkonného výboru PAROZ 2018, ako jeden z troch volených zástupcov obyvateľov. /parafr. 1/ V meste je OZ Otvor dvor a oni sa do toho zapojili. Oni sa zapojili cez nejaký projekt a mesto muselo byť tiež účastníkom toho projektu. Ale vtedy projekt asi ešte nemali schválený až neskôr, robili to bez nároku na honorár. /parafr. 2/ Od propagácie, cez administráciu, prípravu tlačí, plagátov, edukačnú činnosť – nejaké prednášky, besedy, kontrolnú činnosť pri realizácii, pri vyhodnocovaní bolo OZ aktívne. Boli vysunutými propagátormi myšlienky PAROZ.
Formálne nastavenie pravidiel PAROZ prebehlo v roku 2017, kedy boli vypracované Štatút[6] PAROZ (Štatút), Zásady PAROZ (Zásady) a zostavený Výkonný výbor (Výbor). /parafr. 1/ Mesto vedelo, že najprv si musí vypracovať nejaký štatút. Vzorom boli Bystrica, Mikuláš, Bratislava… Potom mesto pripravilo Zásady PAROZ. Aby to mesto malo ľahšie, tak do Výboru boli navrhnutí vedúci odborov, rozpočtárka a pod., tak aby si to zamestnanci mesta vedeli podeliť a viac pomôcť ľuďom, keď budú vo Výkonnom výbore. Členmi Výkonného výboru PAROZ 2018 sa okrem vedúcich odborov MÚ stali aj riaditeľ technických služieb a náčelník mestskej polície. /parafr. 2/ Výbor zasadal podľa potreby, niekedy aj v dvojtýždňových intervaloch, keď sa pripravovali materiály k PAROZ – Zásady a Štatút.
Predsedom Výboru a koordinátorom PAROZ sa stal jeden z poslancov, ktorý bol zároveň viceprimátorom MÚ. „Mestské zastupiteľstvo si volí svojho hlavného koordinátora z poslancov MZ nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov… Mestské zastupiteľstvo prostredníctvom hlavného koordinátora: komunikuje s jednotlivými odbormi v zmysle platnej organizačnej štruktúry MÚ, sprostredkováva komunikáciu medzi jednotlivými tematickými skupinami, môže kontrolovať realizáciu projektov, schvaľuje návrh PAROZ na nasledujúci rok, prerokováva predloženú správu o realizácii PAROZ, rešpektuje výsledky verejného zvažovania alebo verejného hlasovania“ (Zásady, 2018, s. 2). Koordinátor je teda okrem iného akási predĺžená ruka poslancov MZ, ktorí si tak nad procesom PAROZ ponechávajú určitú kontrolu a moc, keďže môžu koordinátora nadpolovičnou väčšinou odvolať.
Koncom roka 2017 boli Zásady PAROZ prijaté mestským zastupiteľstvom. Cieľmi PAROZ, ktoré boli uvedené v Zásadách,bolo okrem iného „vytváranie nového vzťahu medzi zastupiteľstvom a občanmi, teda nie mestom (úradom) a občanmi (pozn. aut.), zvyšovanie záujmu o veci verejné, presmerovanie verejných zdrojov, opätovné obnovovanie narušených sociálnych väzieb a postupné zvyšovanie transparentnosti mestskej správy“ [7] Ako však vyplynulo z rozhovoru s vyšším úradníkom mesta, dôvodom zavedenia PAROZ malo byť priblíženie sa mesta k občanovi, resp. priblíženie občana k mestu: /parafr. 1/ Aby mesto dalo občanom väčšiu možnosť podieľať sa na činnosti samosprávy, ako keby preniesť na nich, že nie všetko mesto ale aj oni. Panuje na úrade dojem, že občania sa nezapájajú do verejného života, ako keby prestali javiť záujem. Upozorňovať budú, kritizovať áno to budú, ale žiadne prilož ruku k dielu nie je.Ďalšie ciele PAROZ, boli prezentované na webovej stránke mesta, v časti PAROZ, a to, že „obyvatelia mesta rozhodujú o týchto typoch výdavkov: občianske projekty 2018, oprava mestských komunikácií a chodníkov a investičné zadania na nasledujúci kalendárny rok“. Občianske projekty tak boli len jednou zo súčastí PAROZ. Ďalšími dvoma súčasťami si mesto v podstate zisťovalo priority potrieb zo strany občanov (tak, že ich podrobilo hlasovaniu zo strany občanov) t.j. napr. identifikovanie mestských chodníkov a komunikácií, ktoré si vyžadujú prioritne opravu, alebo, ktoré investičné zadania majú byť zrealizované v nasledujúcom roku.
Štatút PAROZ bol mestským zastupiteľstvom schválený vo februári 2018, teda až po 1. diskusnom fóre (pozostávalo z 1. a 2. stretnutia s občanmi), ktoré bolo realizované v januári a februári, a kde bola väčšina skutočností v ňom uvedených prezentovaných ako nemenné, hoci nakoniec zaznamenali určitú zmenu. „R. Kováč, člen Výboru skonštatoval, že MZ schválilo podmienky a tému PR na rok 2018, je potrebné dodržať harmonogram, na konci roka sa to vyhodnotí, 3 kroky späť by neboli vhodné, pretože by sa stratil celý rok“ (Zápisnica 1, 2018, s. 3). Predmetom Štatútu bola „úprava jednotlivých etáp a priebehu PAROZ a postavenia jednotlivých účastníkov PAROZ (Štatút, 2018, s. 1). /parafr. 1 / Štatút bol vypracovaný vtedy, keď sme sa stretli s občanmi a aj oni mohli dávať zmeny do toho. Vtedy, ale už bol pripravený. Cieľom PAROZ uvedeným v Štatúte bolo „umožniť obyvateľom mesta s trvalým a prechodným pobytom na území mesta starším ako 16 rokov, neziskovým organizáciám a občianskym združeniam, ktoré majú sídlo na území mesta Rožňava, navrhnúť prerozdelenie vyčlenených financií z rozpočtu mesta na základe podaných projektov a zapojiť ich do stanovovania priorít verejných výdavkov“ (Štatút, 2018, s. 1). Súčasťou Štatútu bol aj harmonogram realizácie PAROZ (prvé diskusné fórum – január, predkladanie návrhov projektov a zadaní – február, kontrola projektov – marec, druhé diskusné fórum – apríl, realizácia – máj až október a vyhodnotenie- november) s presným časovým rámcom, čo pravdepodobne vyvolávalo veľký časový tlak na dodržanie jednotlivých termínov.
O PAROZ boli informovaní občania. /parafr. 1 / Cez webovú stránku, išli letáky na školy, do škôlok, do organizácií v pôsobnosti mesta, do obchodných centier, cez mestskú televíziu, denné centrum, komunitné centrum… Aj zamestnanci mesta roznášali letáky – do blokov. Ako sa však ukázalo, informovanie nebolo veľmi účinné. „E. Mihaliková, prednostka MÚ: mesto doručovalo letáky do schránok prostredníctvom Slovenskej pošty, bude sa hľadať iná forma, pretože doručovanie neprebehlo podľa dohody. Na internete, v školách a škôlkach a cez kontakty OZ Otvor dvor a cez sociálne siete prebehlo informovanie o PAROZ. V priebehu budúceho týždňa by mala byť stránka PAROZ na stránke mesta…“ (Zápisnica 1, 2018, s. 3).
Bolo zvolané I. diskusné fórum, na ktorom k prerokovávaniu PAROZ bol schválený Rokovací poriadok[8] (2018, s. 1), ktorý „upravil pravidlá, spôsob a priebeh komunikácie diskusného fóra… a určil, že rokovanie vedie predsedajúci, koordinátor alebo ním poverený moderátor“. /parafr. 1/ Dali sa široké možnosti, no na prvé stretnutie prišlo asi 40 až 60 ľudí. /parafr. 2/ V porovnaní s predchádzajúcimi stretnutiami s občanmi, kde prišli maximálne 10-ti, to bolo veľmi dobré. Účasť na druhom stretnutí I. diskusného fóra bola 46 ľudí./parafr. 1/ Boli to občania, ktorí chceli prísť. Bola to nízka účasť s tým čo bolo očakávané po prvom stretnutí. Ďalej tam za mesto bol celý Výbor a boli tam aj poslanci, ktorí mali záujem a mohli prísť, keďže stretnutie bolo vo večerných hodinách. Tí sa však o PAROZ dozvedeli už skôr /parafr. 1/ na neformálnom stretnutí s mestom, kde im bol vysvetlený celý proces PAROZ. Oni to prijali a mali k tomu pozitívny postoj. Boli tam aj kolegovia z MÚ, ako občania, ktorí majú záujem. /parafr. 2/ Bola to vlna pozitívnej energie, ktorá z ľudí sálala.
Cieľom I. diskusného fóra v zmysle Štatútu bolo: „na prvom verejnom stretnutí majú účastníci možnosť vysloviť svoje nápady a myšlienky (mesto pripravilo tlačivo, na ktorom obyvatelia mohli podávať projekty)[9], môžu sa rozdeliť do pracovných skupín (čo sa neudialo – pozn. aut.) – komunít napr. podľa lokalít mesta a navzájom diskutujú o svojich návrhoch a o kritériách na hodnotenie občianskych projektov“ (Štatút, 2018, s. 2). I. diskusné fórum (1. stretnutie) však malo skôr informatívny charakter. /parafr. 1/ Bolo predstavené čo je PAROZ, čo by mal spĺňať, aký je rozpočet, čo by mesto chcelo od občanov. Ďalej bolo prezentované, ako by mal projekt vyzerať, čo by mal obsahovať, že sa potom bude hlasovať a to aj o témach na ďalší rok…“. Bolo dohodnuté ďalšie stretnutie na február. Dovtedy boli občania vyzvaní, aby si pozreli dokumenty a pripomienkovali ich, resp. dali návrhy. Ale otázka znie, ktoré, keďže prvá verzia Zásad bola už v tom čase schválená MZ, hoci vo februári bolo schválené ich doplnenie, a Štatút bol na fóre už prezentovaný, ako viac-menej nemenný. „E. Mihaliková, prednostka MÚ: do piatku bude zverejnená zápisnica z toho diskusného fóra, budú uvedené mená členov výkonného výboru s mailovými adresami, budú zverejnené návrhy na projekty aj na témy na budúce roky…“ (Zápisnica 1, 2018, s. 3), zaznelo na stretnutí v januári. „D. Kemény uviedol: karty sú hodené, aj téma a výška finančných prostriedkov, budú stretnutia, ľudia budú hlasovať o všetkom, budúci rok aj o téme na r. 2019, a zamestnanci MÚ budú nápomocní“ (Zápisnica 1, 2018, s. 3).
Vo februári (2. stretnutie), pri „pokračovaní“ I. diskusného fóra, ktoré už moderoval koordinátor PAROZ – viceprimátor MÚ, boli občanom predstavení členovia Výboru za mesto (spolu 8 ľudí), a zároveň prebehlo hlasovanie o 3 členoch Výboru z radov občanov. Následne prebehlo hlasovanie za členov Výboru ako celok. Podľa zásad (2018, s. 2) je však Výkonný výbor „zriadený osobitným štatútom primátora, ktorého cieľom je koordinovať proces fungovania PAROZ. Skladá sa z predsedu – hlavného koordinátora, poslancov, prednostky, vedúcich jednotlivých odborov mestského úradu a riaditeľov organizácií zriadených mestom, volených zástupcov obyvateľov s trvalým a prechodným pobytom na území mesta Rožňava, neziskových organizácií, občianskych združení so sídlom na území mesta Rožňava“.
Mesto si tak prostredníctvom Výboru vzhľadom k PAROZ ponechalo značné kompetencie, keďže Výbor „komunikuje s predkladateľmi projektov, realizuje zadania vyplývajúce z PAROZ na aktuálny rok, predkladá návrh PAROZ do mestského zastupiteľstva, podieľa sa na organizácii verejných podujatí v kontexte s PAROZ, v súlade so zákonnými ustanoveniami zverejňuje objednávky, faktúry a čerpanie rozpočtu na schválené projekty, v súlade so zákonnými ustanoveniami poskytuje všetky potrebné informácie verejnosti, zodpovedá za nastavenie procesov na projekty PAROZ“ (Zásady, 2018, s. 3). Navyše mestský úrad sa stal aj kontrolným orgánom vo vzťahu k PAROZ, „ktorý sa riadi podľa Smernice pre výkon finančnej kontroly v pôsobnosti mesta Rožňava a zákona 357/2015 o finančnej kontrole a audite v znení neskorších predpisov“ (Zásady, 2018, s. 3).
Na druhom stretnutí I. diskusného fóra (po dvoch týždňoch) prebehlo zároveň schvaľovanie kritérií na hodnotenie projektov. Zaujímavé je, že z radov občanov padol návrh (ktorý bol na prvom stretnutí prezentovaný moderátorom z OZ) o tom, že „určitú čiastku na realizáciu projektu dá mesto a 30% predkladateľ“ (Zápisnica 2, 2018, s. 2). Tých 30% bolo možné vykázať ako vklad vlastnou prácou predkladateľa projektu alebo kúpou materiálu, úhradou za požičanie strojov, prístrojov a pod. Návrh bol schválený a stal sa súčasťou Zásad (2018, s. 4) „maximálny finančný podiel zo strany mesta na jeden predložený projekt je 70 % z celkovej hodnoty projektu“. Ďalej boli schválené kritériá na hodnotenie projektov: otvorenosť projektu (koľko ľudí z neho bude mať úžitok), súvis s prioritou “verejné priestranstvá“, miera zapojenia detí, mládeže, mladých rodín a seniorov, miera spolupráce s komunitami, originalita a jedinečnosť projektu na území mesta, miera udržateľnosti projektu a miera efektívneho využitia verejných priestorov. /parafr. 2/ Mesto prišlo s nápadmi na kritériá a občania si vyberali.
Témou PAROZ na rok 2018 boli verejné priestranstvá, ktoré schválilo MZ vo februári ako súčasť Štatútu. /parafr. 1/ Aby nebol problém, tak téma bola schválené MZ, a to verejné priestranstvá. „Zámerom projektu má byť konkrétne opatrenie, ktoré bude slúžiť obyvateľom mesta Rožňava a prispeje k skvalitneniu a zlepšeniu života v meste. Projekt môže mať charakter jednoduchej intervencie do verejného priestranstva“ (Štatút, 2018, s. 3).
Na rok 2019 boli témy PAROZ schvaľované na 2. stretnutí I. diskusného fóra a boli schválené všetky navrhnuté: čistota mesta, doprava a parkovanie, komunikácie, mládež, mestská zeleň, detské ihriská, šport a kultúra. Následne to schválilo mestské zastupiteľstvo. /parafr. 1/ Doprava, parkovanie, komunikácie to neviem prečo si také vymysleli. To sú veľké peniaze, za 5 tis. eur sa toho veľa nedá urobiť.
Mesto (zamestnanci) pomáhalo zadávateľom projektov hlavne s ich prípravou. /parafr. 1/ Pomáhalo hlavne v rozpočtoch. Tí, ktorí to vedeli urobiť, hlavne OZ, tak vedeli. Ale občania, ktorí chceli nejaké ihrisko, si síce pozisťovali čo koľko stojí, dohodli sme však koľko bude stáť hodina práce, aby vedeli dodržať max. rozpočet, lebo inak by si museli všetko hradiť zo svojho.
Finančná čiastka vyčlenená na PAROZ v roku 2018 na občianske projekty bola 50 tis. Eur. /parafr. 1/ Suma bola dohodnutá s poslancami na neformálnom stretnutí a schválená MZ na začiatku roka 2018. Tento rok (2019) dáva mesto nižšiu sumu (30 tis. eur), keďže suma v roku 2018 bola vysoká. Niektorí sú zato, aby bolo viacej ale väčšina sa zhodla na tejto sume, aby bola väčšia súťaživosť medzi ľuďmi. Aj možno väčší záujem, aby sa projekt zrealizoval. Maximálna výška podpory pre jeden projekt bola 5 tis. € vrátane DPH a zahŕňala všetky náklady spojené s realizáciou projektu (napr. náklady spojené s projektovou, príp. inou dokumentáciou). Projekty bolo možné podať do konca februára. V marci sa k podaným projektom stretol Výbor, ktorý sa oboznámil so všetkými podanými projektmi – bolo ich 15 a ku každému formulovalnejaké odporúčania.[10] Zároveň tieto projekty rozdelil do tematických skupín, ktoré boli k tomu účelu vytvorené (celkovo bolo vytvorených 7 skupín). /parafr. 1/ Tam si Výbor zobral občianske projekty, rozdelil si ich do skupín a dohodol ako ich bude financovať a ako sa bude pomáhať zadávateľom projektu pri tvorbe rozpočtov, konkrétne zamestnankyňa úradu zodpovedná za investičné akcie si to zobrala a pomáhala im. Zadávatelia chodili za ňou osobne. Potom na základe toho sa už predložil riadny projekt a bol posúdený, že spĺňa všetky podmienky. V zmysle Zásad (2018, s. 3) „Doručené návrhy projektov kontroluje hlavný koordinátor s poverenými zástupcami mestského úradu, ktorých určí prednosta mestského úradu. Overuje sa formálna správnosť predložených návrhov. Návrhy projektov postúpi hlavný koordinátor prednostovi mestského úradu, ktorý zabezpečí ich zverejnenie“.
Výberu a zverejneniu projektov predchádzala verejná prezentácia všetkých návrhov, ktoré prešli obsahovou kontrolou MÚ, a to v rámci druhého diskusného fóra v marci. Tam zároveň prítomní ohodnotili odprezentované projekty[11][12] podľa stanovených kritérií pridelením bodov od 0-5. „Prítomní odovzdali do urny svoje hodnotenie projektov na základe bodov. Bolo spustené hlasovanie elektronicky a fyzicky.“103 Na elektronické hlasovanie bolo potrebné vyplniť formulár a bolo ho možné zrealizovať len počas dvoch dní v presne časovo stanovenom termíne. Fyzické hlasovanie prostredníctvom hlasovacích lístkov bolo možné zrealizovať tiež len počas dvoch dní na viacerých miestach v meste, ale tiež bolo výrazne časovo obmedzené. Všetky tri druhy hlasovania (verejné zvažovanie, elektronické hlasovanie, fyzické hlasovanie) mali rovnakú váhu. Podmienky pre hlasovanie boli: „hlasovania sa mohol zúčastniť každý obyvateľ mesta s trvalým i prechodným bydliskom v Rožňave vo veku nad 16 rokov, na hlasovacom lístku/v online formulári vyplní svoje kontaktné údaje/, na hlasovacom lístku/v online formulári určí najviac tri občianske projekty, ktorým chce dať svoj hlas, najviac tri chodníky/komunikácie, ktoré majú byť opravované v roku 2018 a najviac dve investičné zadania na nasledujúci kalendárny rok, obyvateľ môže hlasovať len prostredníctvom jedného hlasovacieho lístka alebo jedného online formuláru“ (Štatút, 2018, s. 4). /parafr. 1/ O hlasovaní boli občania informovaní rôznymi spôsobmi: webová stránka mesta, mestská televízia, letáky v školách (materských, základných a stredných) a tiež v organizáciách, ktoré boli ochotné zverejniť informácie. Leták obsahoval základné informácie, t.j. koľko je projektov, kde a kedy sa hlasuje, spôsob ako sa hlasuje. Ak chcel obyvateľ vedieť o projektoch viac, musel navštíviť webovú stránku mesta.
Koncom apríla sa uskutočnilo pracovné stretnutie členov Výboru, ktorého cieľom bolo vyhodnotenie výsledkov hlasovania. „Keďže celková finančná suma, ktorú žiadajú predkladatelia na realizáciu projektov v roku 2018 nepresahuje celkovú sumu vyčlenenú na PAROZ v rozpočte mesta na rok 2018 budú všetky predložené projekty, ktoré sa dostali do verejného hlasovania zrealizované bez ohľadu na poradie, ktoré určili hlasujúci“[13]./ parafr. 2/ Všetky občianske projekty, ktoré boli podané, celkovo 14 (okrem jedného, ktorý bol v rozpore so zákonom – preloženie pamätníka, čo neumožnili pamiatkári) boli aj schválené. Jeden projekt nebolo možné zrealizovať (neumožnili to vonkajšie okolnosti – pre rozkopanie pozemku nebolo možné vytvoriť chodník), a jeden sa zrealizoval len na polovicu (realizovalo nejaké OZ a chýbali certifikáty). Úspešnosť bola v podstate dobrá. Na tomto stretnutí sa tiež vyhodnotilo hlasovanie občanov oinvestičných prioritách mesta na rok 2019 a o prioritách pri úprave chodníkov a komunikácií.
Výkonný výbor sa stretol s realizátormi projektov dvakrát v máji. Oboznámil ich s výsledkom hlasovania a dohodli si postup pri realizácii projektov. Realizácia projektov bola naplánovaná na necelých 5 mesiacov. Bol dohodnutý spôsob pridelenia finančných prostriedkov. „Realizátorom schválených projektov bolo mesto Rožňava prostredníctvom odborov MÚ a občianske združenia, resp. neziskové organizácie, ako aj obyvatelia mesta“ (Štatút, 2018, s. 4). Projekty obyvateľov zabezpečovali finančne technické služby, OZ bol poskytnutý „grant“ (predchádzal tomu podpis zmluvy o budúcej zmluve o poskytnutí dotácie a po realizácii projektu to bola darovacia zmluva pre mesto) a jeden projekt finančne zabezpečoval MÚ odbor sociálnych vecí (Zápisnica [14], 2018). /parafr. 1/ OZ si projekty realizovali samy, jedine keď potrebovali pomoc tak im pomohli technické služby. Občanom pomáhala mestská príspevková organizácia technické služby. Bolo podelené, čo urobia občania a čo technické služby. Občania sa podieľali na jednej tretine prác formou dobrovoľníckej práce. Ľudia sa zamerali nato, čo im chýba, a videli šancu, že sa to teraz dá zrealizovať. Aj sú spokojní s tým ako si to urobili, lebo to si oni vymysleli, oni si to zrealizovali, formou spoločných brigád. Projekty si na MÚ zamestnanci rozdelili, aby zistili čo je ešte potrebné dopracovať, či to pôjde/nepôjde cez verejné obstarávanie, potom to odstúpili technickým službám. Predkladatelia – obyvatelia, ktorí mali realizáciu projektu s technickými službami potom mali individuálne stretnutia s ľuďmi z technických služieb, ktorí boli nato určení a dohadovali si veci.
Kontrolu realizácie projektov zabezpečoval koordinátor PAROZ a tiež niektorí poslanci. /parafr. 1/ Hlavne kontrolu zabezpečoval koordinátor PAROZ. Hlavne realizácia prác, ale potom aj protokolárne preberanie prác, keďže bola ustanovená lehota do konca októbra. „Pani prednostka odporúča z realizácie projektov robiť fotodokumentáciu z priebehu prác. Táto bude zverejnená na stránke mesta“ (Zápisnica[15], 2018, s. 2).
Koncom septembra sa stretol Výbor s realizátormi projektov, aby zhodnotil priebeh ich realizácie, popísal zmeny, ktoré počas realizácie nastali a analyzoval technické a finančné zabezpečenie projektov. Zmeny nastali vo viacerých oblastiach. Zmenili sa z časti realizátori projektov pri projektoch, ktoré predkladali občania, a to v troch zo siedmich realizovaných projektov. Ďalej sa ukázalo sa, že nie všetky projekty sa stihnú zrealizovať do konca októbra. Jeden z realizátorov požiadal o predĺženie termínu do konca novembra. „JUDr. Mihaliková poukázala na nekompletnosť odovzdaných projektov, nedodržanie stanovených termínov, nepresný rozpočet“ (Zápisnica[16], 2018, s. 3). /parafr. 1/ Niektorí stihli, niektorí nestihli z titulu toho, že nákup bol posunutý z titulu verejného obstarávania alebo sa niečo vyrábalo (čo bolo objednané). Realizátori oboznámili so skutočnosťou koordinátora PAROZ a ten požiadal Výbor o stanovisko. Niektoré projekty sa tak predĺžili a preberali sa v decembri. Nebola vyčerpaná celá suma schválená na PAROZ, teda na tie projekty, ktoré (napokon napriek schváleniu– pozn. aut.) neboli realizované.
Koordinácia PAROZ stála na jednom človeku, ktorý sa stal jeho „dušou“. /parafr./ On je už na dôchodku, je poslanec, koordinoval celý PAROZ. On sa tomu venoval, tak ako sa tomu nevenoval nik iný. Jeho to aj zaujímalo, aj ho to pohltilo. Venoval tomu veľa času. Mgr.Michal Drengubiak (Zasadnutie MZ[17], 2019, s. 43) uviedol, že „bol som členom Výkonného výboru PAROZ, ktorý viedol ako hlavný koordinátor pán Mgr. Dionýz Kemény. Mne sa s ním spolupracovalo veľmi dobre. Aj ja a v podstate potom aj komisie MZ odporúčali, aby práve on bol hlavným koordinátorom aj do budúcnosti“. Pochvala prišla aj od ďalšieho poslanca MZ (zasadnutie MZ, 2019, s. 44), ktorý konštatoval, že „celkom dobre sa to rozbehlo minulý rok a z tohto miesta sa chcem kolegovi Keményovi poďakovať za jeho prácu, ktorú tam vyvinul, ale určite aj kolegyniam, aj kolegom z celého MÚ. Tiež to nebola jednoduchá vec, bol to začiatok, ale celkom dobre sa to rozbehlo, takže som rád, že sa bude v tom pokračovať ďalej“. Dodatočne bola koordinátorovi PAROZ MZ schválená odmena 500 Eur.
Padlo aj niekoľko návrhov v súvislosti s prípravou PAROZ na rok 2019. „Mgr. Drengubiak do Štatútu navrhuje zapracovať stanovenie odborného garanta projektu podľa zamerania – témy, ktorý usmerní realizátora projektu po odbornej stránke, navrhuje určiť mechanizmus v prípade nedodržania termínov resp. iných požiadaviek vyplývajúcich zo Štatútu PAROZ“ (Zápisnica, 2018, s. 3). „PaedDr. Gregor navrhuje v budúcom období možnosť využitia vlastného pracovného náradia realizátorov projektov (lopaty) alebo presne koordinovať termíny prác tak, aby každému realizátorovi projektu bolo k dispozícii pracovné náradie, o ktoré požiada (dostatočné množstvo kusov)“ (Zápisnica, 2018, s. 4). /parafr. 1/ V roku 2019 je schválená téma športu, tak mesto očakáva, že sa tu urobí nejaká súťaž. To by bolo dobré.
Súčasťou hodnotenia bolo identifikovanie pozitív PAROZ vzhľadom k budúcej vizáži mesta a vnímaniu práce mestského úradu obyvateľmi. /parafr. 1/ Z dôvodu toho, aby sa občania podieľali na vylepšení svojho okolia alebo tvorbe nejakých projektov, aby videli ako sa to robí, ako sa to financuje. Nie je to len tak, že mesto má, mesto dá. Nie je to len také jednoduché. Kým je samospráva otvorená pre toho občana, a ten občan chce niečo, tak PAROZ nemá negatíva. /parafr. 2/ Ľudia si uvedomili, že majú možnosť aktívne vstúpiť, vyjadriť svoje názory, svoje myšlienky, svoju nespokojnosť, kde sú rezervy, kde vidia možnosti…
Na základe realizovaného PAROZ v roku 2018 sa v roku 2019 mesto rozhodlo k zmene výšky rozpočtu, zníženiu na 30 tis. Eur a rozdeleniu projektov na veľké a malé, kde maximom pre malé by bola výška 1000 Eur a pre väčšie do 5000 Eur. Tiež by sa malo predĺžiť obdobie PAROZ na dva roky. K zmene by malo dôjsť aj vo Výkonnom výbore./parafr. 1/ Teraz má mesto iné zloženie poslancov. Predtým boli tí starší, a teraz má mladších, ktorí majú iný názor. Chcú sa viac zapojiť do PAROZ a viac zapojiť aj občanov. Má sa pripraviť nový Štatút (do konca marca), keďže ten sa má každý rok meniť, a tak by sa na aprílovom zastupiteľstve mali schváliť podmienky PAROZ na rok 2019. Mesto bude mať dvojročné obdobie na PAROZ tak, aby čo sa nestihlo zrealizovať v jednom roku, zrealizuje sa v nasledujúcom. Lebo potom to je skoro, skoro, skoro a aj tak sa ukázalo, že nie všetko sa dalo ukončiť. Máme verejné obstarávania, a to sa nedá zo dňa na deň, napr. ak boli v projekte lavičky, tak sa nekúpili len tam, ale aj pre mesto. Zmeny sa uskutočnia aj pokiaľ ide o témy, ktoré budú tri nie jedna. Taktiež by malo dôjsť k zmene kritérií, ktoré by sa mali prispôsobiť témam a súťaživosti. Tiež by malo byť viac diskusných fór, tak aby bola zabezpečená lepšia komunikácia a konzultácia. /parafr. 2/ Tím, výkonný výbor, ktorý sa vyformuje a pribudnú tam odborníci, ako bolo doporučené, napr. architekt, odborník na zeleň, aby si skĺbili navzájom názory. Nedá sa naplánovať ako často sa budú musieť stretnúť, ale konštruktívne, krátko k danej problematike, k danej lokalite, aby boli projekty v súlade s územným plánom.
Prípadovú štúdiu spracovala a rozhovory s dvomi aktérmi PAROZu v Rožňave viedla: Gizela Brutovská
prípadové štúdie Vám prinášame vďaka podpore EÚ – ESF a OP EVS.
[1] Korzár Gemer: Rožňava ponúka občanom spolurozhodovanie o rozpočte. Dostupné na: https://gemer.korzar.sme.sk/c/20753036/roznava–ponuka–obcanom–spolurozhodovat-o-rozpocte.html
[2] /parafr. 1/- parafrázované vyjadrenia z rozhovoru s vyšším úradníkom mesta, ktorý sa podieľal na PAROZ a bol členom Výkonného výboru
[3] /parafr. 2/ – parafrázované vyjadrenia z rozhovoru s aktívnym zamestnancom mesta, ktorý zabezpečoval proces PAROZ a bol súčasťou Výkonného výboru
[4] Dostupné na: http://www.roznava.sk/uploads/files/zapisnica(1).pdf
[5] Poslaním OZ Otvor dvor, ako sa uvádza na jeho webovej stránke je robiť rožňavský verejný priestor „krajší, chutnejší a pestrejší – jednoducho lepší“. Dostupné na: https://otvordvor.wordpress.com
[6] Štatút participatívneho rozpočtu. Dostupné na: http://www.roznava.sk/uploads/files/%C5%A0tat%C3%BAt%20participat
%C3%ADvneho%20rozpo%C4%8Dtu%20mesta%20Ro%C5%BE%C5%88ava%20na%20rok%202018%20uzn.%2010%20 z%2022022018.pdf
[7] Zásady participatívneho rozpočtu. Dostupné na:
http://www.roznava.sk/uploads/files/Z%C3%A1sady%20participat%C3%ADvneho%20rozpo%C4%8Dtu%20schv%C3%A1 len%C3%A9%20uz.%208%20–2018%202202.pdf
[8] Rokovací poriadok. Dostupný na: http://www.roznava.sk/uploads/files/Rokovac%C3%AD%20poriadok%20PR.pdf
[9] Formulár dostupný na: http://www.roznava.sk/uploads/files/formul%C3%A1r%20–%20n%C3%A1vrh%20projektov%20 2018.pdf
[10] Stretnutie Výkonného výboru k PAROZ 2018. Dostupné na: http://www.roznava.sk/uploads/files/Z%C3%A1pisnica%20 z%20PR%20d%C5%88a%2007.03.2018.pdf
[11] Prezentácie jednotlivých projektov zverejnených na webovej stránke mesta. Dostupné na: http://www.roznava.sk/roznavaprojekty
[12] . Diskusné fórum k PAROZ 2018. Dostupné na: http://www.roznava.sk/uploads/files/Z%C3%A1pisnica%20z%202.%20 diskusn%C3%A9ho%20f%C3%B3ra%20k%20PR%2023.04.2018.pdf
[13] Zápisnica z pracovného stretnutia výkonného výboru k PAROZ 2018. Dostupné na:
[14] Zápisnica z pracovného stretnutia výkonného výboru k PAROZ 2018. Dostupné na:
http://www.roznava.sk/uploads/files/Z%C3%A1pisnica%20z%20PR%20d%C5%88a%2002.05.2018.pdf
[15] Zápisnica z pracovného stretnutia výkonného výboru k PAROZ 2018. Dostupné na: http://www.roznava.sk/uploads/ files/Z%C3%A1pisnica%20z%20PR%20d%C5%88a%2016.05.2018.pdf
[16] Zápisnica z pracovného stretnutia výkonného výboru k PAROZ 2018. Dostupné na: http://www.roznava.sk/uploads/files/
Z%C3%A1pisnica%20z%20pracovn%C3%A9ho%20stretnutia%20k%20PR%2026.09.2018.pdf
[17] Dostupné na: http://www.roznava.sk/uploads/files/Doslovn%C3%BD%20prepis%20marec.pdf
[1] Lokálna stratégia komplexného prístupu marginalizovaných rómskych komunít v meste Rožňava. Dostupné na: http://old.roznava.sk/sk/files/2012–05–11–122604–LOK__LNA_STRAT__GIA_KOMPLEXN__HO_PR__STUPU_MAR
GINALIZOVAN__CH_R__MSKYCH_KOMUN__T_V_MESTE_RO____AVA.pdf
[2] Jakub Buzinkay, 2012. Dostupné na: https://gemer.korzar.sme.sk/c/6266201/namiesto–mestskej–organizacie–zarobiroznavsky–poslanec.html