Ružomberok je okresné mesto na dolnom Liptove s 28 tis. obyvateľmi, ktoré v rokoch 2013 – 2015 realizovalo participatívny rozpočet (PAROZ). Ružomberok bol po Bratislave druhým mestom na Slovensku, ktoré PAROZ zaradilo do mestského rozpočtu.[1][2] https://pr.ruzomberok.sk/liferay/web/ruzomberok/participativny-strom-rk36
Prvé zmienky o PAROZ-e zachytáva história Facebook-u v novembri 2012, keď Mesto Ružomberok na svojej profilovej stránke publikovalo status o verejnom stretnutí občanov k participatívnemu rozpočtovaniu v meste[3]. Táto informácia promovala akciu, ktorá mala „duálne“ uverejnený status na profilovej stránke miestneho občianskeho združenia Tvorivý rozvoj[4].
V decembri 2012, s blížiacim sa hlasovaním v Mestskom zastupiteľstve o PAROZ-e, Mestská Televízia Ružomberok venovala PAROZ-u reláciu Téma, do ktorej si miestny žurnalista a moderátor Peter Kravčák prizval ako hosťa Albína Bellu z občianskeho združenia Tvorivý rozvoj. PAROZ detailne rozdiskutovali v teoretickej a praktickej rovine, vrátane očakávaní s jeho implementáciou v Ružomberku.[5]
Schváleniu PAROZ-u Mestským zastupiteľstvom v Ružomberku predchádzalo dianie okolo miestnej skupiny mladých ľudí, ktorí vytvorili tzv. participatívnu komunitu v Ružomberku. V archíve Facebook-ového profilu občianskeho združenia Tvorivý rozvoj je od apríla 2012 viacero správ o stretnutiach participatívnej komunity – Kultúra, ktorá bolo vytvorená „za účelom spoločného rozvoja kultúrneho života v meste priamo obyvateľmi mesta“, alebo participatívnej komunity – Zelené mesto, ktorej „cieľom je zveľadenie verejných priestranstiev a výsadba zelene v meste, do ktorej by sme chceli zaangažovať verejnosť“.[6] A napríklad v júli 2012 participatívna pracovná skupina – Urbanizmus v meste vydáva tzv. manifest, v ktorom konštatuje /parafr./ stratu záujmu verejnosti o participáciu na formovaní verejného priestoru, a apeluje na „nevyhnutnosť zvýšenej občianskej angažovanosti v otázkach územného plánovania a ďalšieho rozvoja mesta“. Táto pracovná skupina v manifeste ohlasuje „sériu podujatí zameranú na komunikáciu s občanmi, či už formou verejných stretnutí a prezentácií, alebo aktivitami priamo vo verejnom priestore, zameranými na aktívny zber informácií a „dynamické verejné zvažovanie““.[7]
Ružomberský PAROZ iniciovali aktivisti z miestneho občianskeho združenia Tvorivý rozvoj, ktoré bolo v tom čase personálne prepojené s bratislavským občianskym združením Utópia[8]. Takže profesionálne know how k občianskej participácii na správe vecí verejných použili už pri konzultáciách s občanmi Ružomberka v roku 2012, a neskôr títo miestni občianski aktivisti prizvali OZ Utópia aj na rokovania s orgánmi Mesta Ružomberok. Rokovania s Mestom o PAROZ-e a potrebách Ružomberka pri participatívnom procese s občanmi boli úspešné[9]. V decembri 2012 bol schválený pilotný PAROZ 2013 vo výške 5 tis. EUR.Aktivista z občianskeho združenia Tvorivý rozvoj v rozhovore uviedol, že /parafr./ bývalý primátor Pavlík[10] nevidel v sume 5 tis. EUR problém a PAROZ odsúhlasil.[11] Vtedajší vyšší úradník na Mestskom úrade spomínal, ako mu PAROZ aj s miestnymi občianskymi aktivistami z OZ Tvorivý rozvoj skončili „na stole“, a že aj keď mechanizmu PAROZ-u spočiatku celkom nerozumel, túto iniciatívu uvítal. /parafr. „E“/ Bolo mi veľmi sympatické, a v niektorých prípadoch to považujem aj za veľmi osožné, že o niektorých veciach sa má rozhodovať zdola, a nie zhora. Lebo povedzme si, ani ten primátor, ani ten viceprimátor nemá šancu preniknúť do hĺbky niektorých problémov ľudí, a čo sú ich priority pri riešení vecí. Myslím si, že sú dve skupiny samosprávnych problémov – zásadne koncepčné odborné problémy, a na tie nie je vhodné riešenie PAROZ-om; napr. energetika a centrálne vykurovanie v meste… V samospráve je kopec vecí, ku ktorým podľa mňa vedenie mesta môže mať len názor a neexistuje najlepšie optimálne riešenie; lebo niečo sa niekomu páči a niečo sa niekomu nepáči. Tak som si povedal ´asi by bolo dobré PAROZ vyskúšať´. Na druhej strane som bol – ako človek, ktorý nerád púšťa peniaze len tak mirnix-dirnix – opatrný. Tá výška PAROZ-u nebola taká priepastne zásadná, aby bolo ťažké prehovoriť poslancov. Na druhej strane, mali dosť veľkú mieru nedôvery a mnohí do detailu nerozumeli o čo ide; a silno to záleží od osoby toho propagátora – poslanca, alebo vedenia, do akej miery (pozitívne) odinterpretuje tú myšlienku, ten prínos. (Musí to byť dôveryhodná osoba.) Toto v našom prípade myslím zabralo, že napriek tomu, že poslanci tomu vôbec nerozumeli, prijali to. Myslím si, že veľmi dobre zapôsobilo, že aj tí dvaja miestni občianski aktivisti vystupovali kultivovane, malo to reprezentantov, ktorí ďaleko presiahli úroveň niektorých poslancov.
OZ Tvorivý rozvoj pokračovalo v činnosti participatívnej komunity, tentokrát už zastrešenej formálnou spoluprácou s mestskou samosprávou a finančným rámcom PAROZ-u. Spolu s Mestom*, prostredníctvom viacerých informačných kanálov pozývali občanov na stretnutia participatívnej komunity, na ktorých boli „vítaní všetci občania, ktorí majú záujem aktívne sa podieľať na rozvoji mesta Ružomberok“46.
Realizátori PAROZ-u v Ružomberku, teda občianski aktivisti, nadviazali na osvedčený koncept práce v menších skupinách po oblastiach a oficiálne etablovali tri pracovné skupiny – Zelené mesto, Urbanizmus, Kultúra, ktoré sa začali stretávať a hľadať zaujímavé riešenia na zlepšenie kvality života ľudí v meste. Každá pracovná skupina si časom stanovila prioritné témy.
Fáza mapovania potrieb, generovania nápadov a tvorby projektov v jednotlivých oblastiach v jednom cykle PAROZ-u trvala minimálne pol roka, a na jej konci zvolávali tzv. verejné koordinačné stretnutie pracovných skupín, na ktorom členovia participatívnej komunity vybrali projekty, ktorým sa budú venovať. Protagonista PAROZ-u (miestny občiansky aktivista) v rozhovore vysvetlil, že tento konsenzus bol dôležitý, aby komunitu spájal spoločný záujem, čím zámerne predišli súpereniu projektov. Následne, členovia participatívnej komunity začali projekty pripravovať tak, aby kompletná projektová dokumentácia s rozpočtom bola hotová v jeseni.
Pripravené projekty predložili Mestu, ktoré ich muselo schváliť. Po schválení, členovia participatívnej komunity nakúpili materiál potrebný k realizácii projektov a fyzicky vykonali potrebné práce. Výdavky im Mesto preplácalo spätne na základe účtovných dokladov. /parafr. vyšší(-ia) úradník(-čka) „B“/ My sme sa dostali ku konečným bločkom a takým veciam,
v podstate sme odsúhlasovali… Vedeli sme, že sa robí, oni mali k tomu aj fotodokumentáciu. Vieme, že to tam fyzicky existuje. Takže potom sme im len preplácali ten materiál.
* Mesto – sa v celom texte používa ako skrátený pojem pre vedenie mesta, Mestský úrad, resp. Mestské zastupiteľstvo v Ružomberku. 4
Miestny občiansky aktivista vysvetlil, že pri tvorbe projektov vychádzali z poznania naliehavých problémov v každej mestskej časti, ciele si stanovovali v krátkodobom a dlhodobom horizonte, a v rámci limitov rozpočtu. Rátali s tým, že o identifikovaných problémoch budú hovoriť so samosprávou, a že na presadenie niektorých vecí bude potrebné vyvinúť verejný tlak.
Participatívna komunita so svojimi pracovnými skupinami sa v období rokov 2012-2015 pomerne obšírne venovala viacerým témam v rámci mestského rozvoja a konkrétnym zónam, ktoré programovo rozvíjala v diskusiách, aj projektovaním. Napríklad v oblasti kultúry to bola podpora mladých umelcov, v environmentálnej to boli ekologická doprava, či založenie permakultúrnych záhrad v meste, v urbanizme to bola revitalizácia mestských zón.
Zápisy zo všetkých stretnutí pracovných skupín sú k dispozícii na webovej stránke: https://pr.ruzomberok.sk/liferay/participativne-pracovne-skupiny
Mesto Ružomberok vyčlenilo na každý z troch ročníkov PAROZ-u sumu do 5 tis. EUR.
V rámci troch ročníkov PAROZ-u sa podarilo v Ružomberku zrealizovať projekty ako Revitalizácia športoviska na Plavisku – osadenie stolu na stolný tenis (2014); Doskočisko – vybudovanie posedenia (2013), inštalácia prvého oficiálneho verejného krbu (2014) a montáž ochranných sietí na ovocné stromy a kríky (2015); Workout-ový park na Rovni (2015); Verejná požičovňa bicyklov – montáž cyklobox-u v centre (2015); a ďalšie.
S odstupom troch rokov sa jeden z terajších úradníkov k zrealizovaným projektom vyjadril(-a) – /parafr. „B“/ Nevieme v akom je to stave (dnes). Oslovený občiansky aktivista tento stav poznal, a tak ako v rokoch 2012-2015, tak aj na konci roku 2018 stál za vykonaným dielom participatívnej komunity: /parafr./ Všetky veci vybudované v rámci PAROZ-u slúžia ľuďom v meste. Občianske združenie Tvorivý rozvoj pokračuje v „údržbe“ už zrealizovaných projektov aj po skončení PAROZ-u v roku 2015[12].
V roku 2013 sa PAROZ nevyčerpal v rámci kalendárneho účtovného roku, čo bolo zapríčinené nejasnosťou pravidiel pri zúčtovaní PAROZ-u v prvom pilotnom ročníku (pozri aj ďalej v texte). Realizácia všetkých ročníkov PAROZ-u v Ružomberku prebiehala bez záväzného formálneho rámca, ktorý by tento inštitút etabloval z hľadiska úloh a postavenia zúčastnených strán, formy a priebehu participatívneho procesu v stanovenom cykle.
Občiansky aktivista v rozhovore uviedol, že potreba vytvoriť právny podklad pre PAROZ sa doslova ohlásila hneď ako boli vyčlenené peniaze na realizáciu projektov; a že keďže neexistovala žiadna „smernica“, všetky kroky a postupy v rámci PAROZ-u riešil so zástupcami Mestského úradu len na základe ústnej dohody. /parafr./ Bývalé vedenie malo vôľu vyčleniť peniaze (pre PAROZ), aj ich reálne dali, ale už nemalo vôľu to nejako dopracovať smernicou, alebo VZN-kom. … sú to verejné peniaze, používajú sa verejne, reálne k tomu musí vyť legislatíva, na základe ktorej sa peniaze prerozdeľujú.
Z rozhovorov s bývalými a terajšími úradníkmi vyplynulo, že agenda PAROZ-u bola administratívne pridelená dvom oddeleniam Mestského úradu. PAROZ skončil na ich „podúčtoch“, bol ad hoc monitorovaný, a ako uviedol bývalý vyšší úradník, stávalo sa, že na Mestskom úrade veľakrát nevedeli ako v niektorých úkonoch v rámci PAROZ-u postupovať. /parafr. „A“/ Neviem z akého dôvodu sme ten rozpočet spravovali my (máme na starosti úpravu chodníkov, ciest, zelene, stromov). Do kontaktu sme s tými projektmi prichádzali z tej finančnej stránky. /parafr. „E“/ Vedúci(-a) finančného oddelenia bol(-a) z toho na nervy, či on/ona má s niekoho bločkami teraz robiť (…pre nich je všetko problém, nič nie je výhra alebo potešenie, že to bude niečo nové).
PAROZ v Ružomberku evidentne uviazol ešte predtým ako sa inštitucionalizoval v podobe nejakých pravidiel v mestskej samospráve. Pre Mesto boli všetky tri ročníky PAROZ-u akoby pilotné. Chýbala evaluácia procesov a výsledkov jednotlivých ročníkov PAROZ-ov. Bez väčšej reflexie, vedenie mesta nevnímalo pozitívne výsledky, ktoré priniesol PAROZ. Mesto nepodporilo ukotvenie PAROZ-u v podobe nejakej smernice. V roku 2016 sa participatívny rozpočet z Mesta Ružomberok nepozorovane vytratil.
Z pohľadu úradníkov pri implementácii PAROZ-u chýbal participatívny proces, chýbala užšia spolupráca aj koordinácia občianskych aktivistov s Mestom, a následne nepovažovali ani všetky projekty za úspešné. /parafr. „B“/ Najprv bolo (na PAROZ vyčlenených) 5 tis. – úplne na začiatku, keď sa to začalo (2013) …potom bolo asi 4,5 tis. (v roku 2014 znižovali všetky výdavky o 5%). Na začiatku to bolo (PAROZ) podľa mňa dobré, potom sa to už stala taká osobná záležitosť tých chlapcov. Neviem, či potom zahrnuli do toho verejnosť. /parafr. „A“ nadväzujúc na „B“/: Tak, a to už je problém. /parafr. „C“/Nemal som dojem, že tá komunita v Ružomberku žije. … Nebolo to také výrazné, mali sme problémy s účtovaním, stroskotalo to na neaktivite (na strane občianskych aktivistov). /parafr. „E“/ Zdalo sa mi, že to stagnuje. Dlho to možno nestagnovalo, ale… výstupy neboli pre bývalého vyššieho úradníka jednoznačné.
Z pohľadu iných aktérov a pozorovateľov, samospráva nejavila o PAROZ-u stály záujem a porozumenie pre občiansku participáciu a participatívne procesy v meste, ktoré prichádzali „zdola“. Počas všetkých ročníkov na strane samosprávy chýbala stála inštancia, ktorá by s občanmi / participatívnou komunitou v rámci PAROZ-u aktívne komunikovala, samospráva preto ani nebola a nemohla byť integrálnou súčasťou celého procesu. Samospráva nijako nerozvíjala inštitút PAROZ-u (osobitne vo volebnom období 2014-2018), a preto ho ani právne neukotvila. Po prvých dvoch ročníkoch zaujala polohu mŕtveho chrobáka a „trpela“ PAROZ tak dlho, až bol skrytý konflikt medzi zástupcami PAROZ-u z občianskych radov a vtedajším vedením mesta neudržateľný. Každá zo zúčastnených strán mala evidentne inú aj predstavu čo je v záujme mesta, a či pri identifikovaní tohto záujmu má byť využitá forma občianskej participácie akou je PAROZ; a v neposlednom rade s prehlbovaním konfliktu pribudlo aj kto z občanov je a kto nie je pre vedenie mesta v rámci takejto platformy „priechodný“ (pozri aj ďalej v texte).
Ružomberský PAROZ sa odvíjal v rozmanitých súvislostiach z hľadiska politickej situácie v samospráve, odbornosti / ideológie / záujmov zainteresovaných aktérov, subjektívnych a objektívnych bariér. PAROZ sprevádzali mnohé dôležité a zaujímavé mikropríbehy aj peripetie, ktoré dokresľujú „vzostupy a pády“ participácie (časti) občanov Ružomberka na rozhodovaní o (malej) časti mestského rozpočtu, a ktoré sú u oslovených aktérov evidentne stále v živej pamäti a podnecujú relevantné úvahy. Nasleduje výber niektorých takýchto „dejových línií“.
V Ružomberku sa použil model PAROZ-u podľa tzv. živej metodiky. PAROZ v Ružomberku bol aplikovaný jedinečným spôsobom a súčasťou procesu bolo pomerne inovatívne hľadanie identity občana. Občiansky aktivista v rozhovore vysvetlil, že PAROZ /parafr./ je živá metodika, my sami ju vytvárame. Máme nejaké know how, ktoré sme videli vo svete, nie je ale všeobecne platné. To, ako ju aplikovať závisí od konkrétnej situácie v danej lokalite. Snažili sme sa zapracovávať nové veci, nové zistenia, ktoré sme získavali prostredníctvom sociálnej interakcie s občanom. Metodika PAROZ-u v Bratislave bola iná ako v Ružomberku… V Bratislave môžu podávať projekty aj zástupcovia občianskych združení. V Ružomberku, kde projekty podávala participatívna komunita, hľadali a preto kládli dôraz na „identitu občan“, nie na identitu občianskeho združenia.… V Ružomberku som to postavil na koncepte komunity – ´sme tu participatívna komunita, je jedno s akým zameraním či na ekológiu, dopravu, proste na čokoľvek; sme tu ako občania, sme tu spolu a spolu vytvárame projekty´. Tento občiansky aktivista v modeli PAROZ-u v Ružomberku tiež presadil, aby ako občania predkladali projekty s takým rozpočtom aký PAROZ reálne umožňuje, teda nie vyšším ako sa to deje v niektorých iných mestách.
Participatívna komunita – bola stabilná skupina ľudí. Iniciátori PAROZ-u vytvorili participatívnu komunitu s približne 20 „stálymi“ ľuďmi, ktorí zapájali či koordinovali ďalších občanov, uviedol jeden zo stálych členov. Participatívnu komunitu v Ružomberku tvorili /parafr./ väčšinou mladí a noví ľudia (občiansky aktivista ich predtým všetkých nepoznal), ktorí boli motivovaní niečo v meste (u-)robiť. /parafr./ Prišli s tým, že ´“oni by chceli“, ale je rozdiel „my chceme“…, preto spolu hľadali riešenie, ktoré bolo v spoločný prospech. /parafr./ Vždy prídu ľudia, ktorí majú reálny záujem podieľať sa na 100%, iní na 80%, ďalší na 60, 40% atď. Máte stabilnú skupinu ľudí, na ktorých sa viete spoľahnúť, že niečo zrealizujú. To je to gro… Oni začnú zapájať ďalších ľudí, že vedia, že ´tento kamarát príde každý druhý víkend, tento príde raz za mesiac, tento raz za tri mesiace´. Majú databázu ľudí, ktorým posielajú informácie … My sa tu poznáme.
OZ Tvorivý rozvoj vytvoril mienkotvornú participatívnu komunitu. Participatívna komunita sa od začiatku PAROZ-u aktívne hlásila k spoluúčasti občanov pri prijímaní rozhodnutí vo sfére rozvoja mesta v mnohých zásadných otázkach.
Počas 1.ročníka PAROZ-u, v marci 2013 sa participatívne pracovné skupiny Zelené mesto a Urbanizmus, spolu s OZ Tvorivý rozvoj, iniciatívne a so súhlasom Útvaru hlavného architekta podujali zrealizovať verejné participatívne plánovanie lokality Mariánske námestie, ku ktorej Mesto vypracovalo návrh revitalizácie[13].
Od roku 2012 aktivisti občianskeho združenia Tvorivý rozvoj sledovali priebeh rekonštrukcie, a rozvíjali aj diskusiu o využití, synagógy v Ružomberku.
V roku 2013 títo občianski aktivisti aktívne zvolávali občanov na diskusné stretnutia občanov z cyklu s názvom RUŽOMBEROK SME AJ MY, v podtitule jedného z nich bol Aupark. „Kauzy, respektíve zložité, netransparentné a z pohľadu občana nevydarené procesy ako napr. výstavba tržnice, devastácia kaštieľa sv. Žofie, urbanizácia Hrabovskej doliny, rekonštrukcia židovskej synagógy, výstavba auparku, či novej čerpacej stanice pohonných hmôt napovedajú, že zvýšený občiansky záujem o aktuálne prebiehajúce procesy týkajúce sa urbánnej politiky mesta môže pôsobiť ako prevencia proti opakovaniu chýb z minulosti.“[14] „Príďte diskutovať o problematike, ktorá sa bytostne dotýka každého občana Ružomberka, vypočujte si čo to o jej minulosti, nahliadnite do súčasného stavu a ZMEŇTE s nami jej budúcnosť.“[15]
V roku 2015 na Facebook-ovej stránke PAROZ-u zverejňujú občianski aktivisti pod svojimi menami a v mene participatívnej komunity „petíciu za zachovanie verejnej zelene v centrálnej mestskej zóne v Ružomberku“, ako reakciu na návrh prerokovávaný na Mestskom zastupiteľstve „prehlásiť mestský pozemok o celkovej rozlohe cca 6400m², ktorý sa nachádza v centrálnej mestskej zóne v bývalom areáli skokanského mostíka pri Kláštorných schodoch, za prebytočný majetok mesta a následne ho prenajať za veľmi špecifických podmienok (7200€/rok) spoločnosti MTM Capital s.r.o. za účelom výstavby polyfunkčného domu „Koloseum““[16].
… a mnohé ďalšie iniciatívy, komentáre a stanoviská[17] z dielne OZ Tvorivý rozvoj, ktoré občianski aktivisti publikovali pred a v rovnakom čase (a aj po tom) ako realizovali participatívne rozpočtovanie v meste, a ktorými artikulovali svoje postoje k politike samosprávy a smerovaniu mesta, s cieľom podnecovať verejnú diskusiu občanov.
Táto činnosť občianskeho združenia Tvorivý rozvoj ako tzv. watchdog-a diania a rozhodovania v samospráve, mohla v personálnom prepojení na PAROZ pre Mesto predstavovať problém. A možno práve tento problém mal(-a) na mysli aj terajší(-ia) vyšší(-ia) úradník(-čka), keď hovoril(-a), že /parafr. „B“/ Tvorivý rozvoj ako združenie fungujú dobre, ale (v PAROZ-e) mi chýbalo to prepojenie s mestom. … Oni možno pracujú aktívne, ale to nebolo v prepojení s tým mestom.
Myšlienka participatívnosti bola aj o vyšších cieľoch. Občianski aktivisti z OZ Tvorivý rozvoj v Ružomberku vytvorili participatívnu komunitu na myšlienke aktívneho občianstva a komunitnej práce, preto im boli blízke aj také hodnoty, ktoré prináša spolunažívanie, sociálna blízkosť, ohľaduplnosť k prírode, svojpomoc. Inými slovami, usilovali o citlivé spojenie človeka s mestom, ľuďmi a prostredím, v ktorom žijú a majú sa cítiť dobre. /parafr. občiansky aktivista/ Každý člen (participatívnej komunity) to robí sám pre seba a zároveň pre druhých ľudí. Zároveň vie, že keď ja sa cítim dobre niekde na lavičke, je tam odpadkový kôš, zároveň si môžem odtrhnúť jablko, tak je to ideálna atmosféra. /parafr. vyšší úradník „E“/ Mne to bolo sympatické, lebo jednak to, že za tým boli ľudia, ktorí mali nejaké ideály, a bolo pre mňa dôležité z pohľadu ich ideálov nesklamať ich. Možnože práve tí idealisti prichádzali s ideami, ktoré sa na konci dňa etablovali ako dobré a funkčné… Dneska mám obavy, že ľudia sa stávajú oveľa väčšmi povrchnými. Keď to porovnám osem rokov dozadu, tak vnímam, že o tú samosprávu sa menej zaujímajú aj pri iných, vážnejších témach a nie vo vzťahu k PAROZ-u vo výške… (5 tis. EUR). Vôbec ich netrápi ako verejný sektor pre nich zabezpečuje služby. … Sociálna mapa ľudí tým, že majú také kvantum možností a prístup ku všeličomu…, je tak názorovo roztrieštená v prioritách, záujmoch a čomkoľvek, že niekedy je problém nájsť zhodu na úplne prirodzených a samozrejmých veciach.
Participatívna komunita – pracovala profesionálne. Cieľom participatívnej komunity bola aj spoločná príprava a následná čo najlepšia realizácia vygenerovaných projektov. Postupne sa v tom aj zdokonaľovali (aj pre ľudí to malo výpovednú hodnotu) a projektová dokumentácia, ktorú vytvárali, bola podľa slov hlavného protagonistu PAROZ-u na požadovanej úrovni, /parafr./ je iné keď napíšete ´tam bude lavička´, ako keď spravíte obrázok a oni si ju vedia predstaviť. /parafr. bývalý vyšší úradník „E“/ Silno na mňa zapôsobilo, že tá (participatívna) komunita sa etablovala prostredníctvom veľmi dobre vybratých zástupcov (miestnych občianskych aktivistov). V meste urobili naozaj záslužný čin oni. To nebola moja zásluha. Oni to celé organizovali, verili tomu, a aj ja ako vyšší úradník Mestského úradu som sa k tomu prilepil a nepokazil som im to.
Spokojnosť s projektovými nápadmi, a teda prácou participatívnej komunity v prvom ročníku PAROZ-u oficiálne tlmočilo aj Mesto. „Aktivity, s ktorými prišli členovia z občianskeho združenia Tvorivý rozvoj sme vyhodnotili ako veľmi fajn a dobré nápady. S každou jednou z nich sme sa oboznámili, aj vedenie mesta, aj pracovníci Mestského úradu, a neboli žiadne pripomienky voči tomu, aby nemohli byť zrealizované.“ (Michaela Milá, hovorkyňa mesta)[18]
Idea bola, aby ktokoľvek z participatívnej komunity zvládol prezentovať závery pracovných skupín a rokovať s Mestom. Participatívna komunita fungovala na princípe decentralizácie, a mala v pláne rotovať „koordináciu“, i keď v praxi – zakaždým, keď sa nejaká myšlienka prezentovala Mestu, boli hlavní protagonisti tí istí. Ako sa jeden z nich vyjadril /parafr./ (ostatní členovia) sa báli; neverili si. Chcel, aby styk s poslancom, s úradom vyskúšali aj iní členovia. Bol to jeden z ďalších cieľov participatívnej komunity, … aby sme sa to naučili.
Cyklobox sa nedokončil a stal sa Achillovou pätou PAROZ-u. Verejná požičovňa bicyklov – bol projektový zámer, ktorý všetci oslovení aktéri PAROZ-u v rozhovorochvášnivo skloňovali. Participatívna komunita ho rozvíjala od samého začiatku svojho fungovania s cieľom zaviesť do života progresívnu myšlienku ekologickej cyklodopravy „v najprašnejšom meste na Slovensku“, na princípe zdieľanej aj tzv. cirkulárnej ekonomiky.
Požičovňa mala byť umiestnená niekde v centre mesta ako krytá úschovňa verejných bicyklov, ktoré budú slúžiť všetkým občanom a návštevníkom mesta. Časť bicyklov mali tvoriť zrecyklované staré bicykle, o servis ktorých sa mali starať mladí ľudia. Ďalšou časťou projektu malo byť vytvorenie interaktívnej mapy mesta Ružomberok s tzv. „BP“ (v anglickom jazyku:beutiful points – „krásami“), ku ktorým sa bude dať dostať na bicykli. Na časť projektu získal OZ Tvorivý rozvoj aj grant z Nadácie Intenda.[19]
Participatívna komunita však projektom sledovala ešte jeden primárny cieľ – „poskytnúť priestor mladým ľuďom z Ružomberka, aby sa plne realizovali v oblasti ekológie, ochrany a poznávania životného prostredia, ale aj v oblasti podpory poznávania kultúrnej platformy mesta“[20].
V roku 2015 participatívna komunita detailne pripravila časť projektu – montáž cykloboxu. Realizátori k projektu pristúpili s vedomím obmedzených personálnych, ekonomických, časových a materiálnych kapacít. Cyklobox a jeho osadenie navrhli a urobili svojpomocne, pracovné postupy popísali na internete a zdokumentovali.[21][22] Výdavky spojené s nákupom materiálu boli hradené z PAROZ-u. Cyklobox bol vo fáze posledných interiérových a exteriérových úprav, aby vyzeral takto:
Fotomontáž. Zdroj: Verejná požičovňa bicyklov 2015: Montáž cykloboxu – participatívna komunita Ružomberok. 3.januára 2016.[23]
V projekte boli zakúpené aj prvé tri mestské bicykle v „retro“ štýle, ktoré krátky čas používali aj občianski aktivisti, čo vzhľadom k predmetu projektu o cyklodoprave v meste nemohlo byť v rozpore s dobrými mravmi aktivistov a PAROZ-om. /parafr. vyšší(-a) úradník(-čka) „B“/ Kúpili sme tri („retro“) bicykle, a potom sa na nich vozili … (realizátori projektu) /parafr.“A“ v nadväznosti na „B“/ … vlastne sa asi nevozili, lebo ja som ich od nich zobral ako nové.
Myšlienka realizácie projektu, ktorý by slúžil na súkromné účely jednotlivcov alebo záujmových skupín bola v ostrom rozpore s hodnotami a úsilím občianskych aktivistov, ktoré zhmotnili aj písomne pri zavádzaní PAROZ-u, v ktorom „pôjde predovšetkým o projekty, ktoré budú podporovať rozvoj mesta a budú slúžiť výlučne verejným účelom. Budú z dielne samotných občanov, ktorých úlohou bude zlepšovať súčasné služby mestskej samosprávy, alebo navrhovať služby úplne nové, ktoré považujú za podstatné.
To, čo nasledovalo, nie je dodnes a ani snáď nemôže byť pre žiadnu zo zúčastnených strán a nikoho zrozumiteľné, lebo vedenie mesta, ktoré projekt montáže cyklobox-u schválilo, ho tesne pred dokončením zrušilo. Aktivisti mali pre nefunkčnosť (cyklobox nebol dokončený), neestetický vzhľad (cyklobox nebol dokončený) a zlé umiestnenie (miesto schválilo Mesto), cyklobox nakoniec demontovať.Z útržkov vyjadrení štyroch terajších a „ex“ vyšších úradníkov ako hlavné zdôvodnenie vyplynulo, že stavba (cyklobox-u) sa im nepáčila, ani jej umiestnenie. /parafr. „A“/: „Nebolo to dobré… bola to drevená búda postavená na štyroch betónových pätkách. To každému bilo očí, ja vôbec neviem, či to architekt odsúhlasil(?).
Toto rozhodnutie sa stáva nečitateľné v kontexte schvaľovacieho procesu na strane Mesta, ktorým projekt musel prejsť – jeho zámer, miesto, kde sa má realizovať, aj vizuál ako má vyzerať. Na druhej strane, profesionálne riešenie tzv. bikesharing-u v meste nie je možné realizovať zo sumy 5 tis. EUR, ktorá ale pôsobivo vystačila na lacné, amatérske riešenie, s ktorým prišli občianski aktivisti z participatívnej komunity. Uvedomovali si to aj vyšší úradníci. /parafr. „E“/ Cyklobox mi pripadala ako capina. Projekt sa od začiatku boril sa s nízkym rozpočtom, preto musel byť nejako lacno zlátaný. /parafr. „C“/ (Verejná požičovňa bicyklov) … to nemôže byť drevená búda, ktorá sa zavre a pol roka neotvorí. Potom príde kritika ´načo dáva mesto na takú chobotinu, ktorá neslúži nikomu´. … Neviem, či je to správna cesta. Viete, 5 tis. EUR je málo na to, aby fungovala nejaká požičovňa bicyklov. … Postavili to v strede mesta, bolo to opustené… Tie bicykle tam nie sú… Miestny občiansky aktivista mi sľúbil asi štyri-krát, že to odprace, potom to odpratal kolega z Úradu.
Prístrešok, ktorý vznikol na účel cyklobox-u a ktorý boli nútení občianski aktivisti bývalého PAROZ-u odstrániť, premiestnili na mestský pozemok inde, kde má nové využitie ako prístrešok na bývalej strelnici.[24]
Potvrdilo sa aj v Ružomberku neslávne „doma nie je nikto prorokom“? Myšlienka cyklobox-u v Ružomberku „obletela svet“. Iniciátori participatívneho rozpočtovania v rôznych mestách sledovali príklad Ružomberka, a cyklobox uvádzali ako pozitívnu občiansku iniciatívu, ktorej dala samospráva „zelenú“.[25][26][27] PAROZ v Ružomberku slúžil celkovo ako príklad dobrej praxe pre druhé mestá na Slovensku; najmä vďaka dôslednej dokumentácii o činnosti participatívnej komunity v Ružomberku – pred / počas / a sčasti aj po PAROZ-e – v digitálnom svete zo strany jej protagonistov. V Ružomberku sa vytvoril prameň faktografických inšpirácií pre občiansku participáciu. V zainteresovanej a odbornej verejnosti sa ružomberskí občianski aktivisti stali, a dodnes sú, ľudia so žiadanou expertízou na participatívne rozpočtovanie v teórii a v praxi.
Na druhej strane, pramálo pozornosti venovali PAROZ-u miestne médiá. Napriek pôvodnému mediálnemu „prísľubu“, ktorý mohli diváci Mestskej ružomberskej televízie zachytiť v relácii „Téma“ o PAROZ-e už koncom roka 2012.[28]
Na komunikáciu s médiami občianskym aktivistom nezostával čas. A novinári tému PAROZ-u sami skôr nevyhľadávali. Miestny novinár, ktorý sledoval dianie okolo PAROZ-u uviedol, že správy o činnosti participatívnej komunity párkrát zverejnili[29][30]. Médiá, v ktorých on v tom čase pracoval, ale o projektoch a ich realizácii viac-menej nič nepublikovali. Viackrát sa bezvýsledne usilovali o dohodnutie termínu pre reportáž priamo z nejakej akcie, v rámci niektorého projektu participatívnej komunity. Občiansky aktivista (líder participatívnej komunity) vždy pozitívne reagoval na záujem médií o PAROZ, ale podľa osloveného novinára termíny prác na projektoch v rámci PAROZ-u prichádzali na poslednú chvíľu a častokrát sa menili. Domnieva sa, že hlavný protagonista PAROZ-u bol pracovne veľmi vyťažený a na komunikáciu s médiami už nemal kapacitu. /parafr./ Myslím si, že hlavný protagonista PAROZ-u na to možno zostával aj sám, možno bolo málo takých ľudí, ktorí by boli do toho nejak zapojení… , že by to bolo koordinované. V podstate on to robil vtedy, keď mal na to čas, keď sa už s niekým dohodol, možno s jedným – dvomi ľuďmi… (operatívne kde – kedy budú pripravovať materiál na osadenie lavičiek a pod.)
PAROZ nebol v termíne vyčerpaný len prvý rok. V 1.ročníku PAROZ nebol vyčerpaný v rámci kalendárneho účtovného roku. Táto skutočnosť utkvela v pamäti všetkým osloveným úradníkom. Bývalý vyšší úradník („E“) to pripisoval naberaniu skúseností aktivistov počas 1.ročníka PAROZ-u. Ďalší (terajší) dvaja vyšší úradníci túto skutočnosť vyhodnotili v kontrolórskom duchu, ako pochybenie na strane občianskych aktivistov. /parafr. „E“/ (Mal som predstavu, že postupne ako sa bude ukazovať funkčnosť toho participatívneho mechanizmu pre sféry, ktoré by zasahoval, by sa výška sumy pre PAROZ rozširovala.) V úvode to malo asi aj nejaké pôrodné bolesti, lebo my sme tie peniaze alokovali a oni to na začiatku nevyčerpali. /parafr. „B“/ Každý rok rozpočet ani nevyčerpali, chceli to preniesť do budúceho roku, ale to sa nedalo. /parafr. „C“ v nadväznosti na „B“/ … ak nevyčerpajú všetko, svedčí o …, potom je ťažké presvedčiť poslancov, aby mesto v PAROZ-e pokračovalo. … Tí poslanci potom, nie ja, stratili dôveru. Považovali to za neefektívne míňanie peňazí.
Občiansky aktivista situáciu s nevyčerpaním rozpočtu zdôvodňoval nejasnosťou pravidiel pri zúčtovaní PAROZ-u prvý rok. /parafr./ … bolo to prvý rok z jednoduchého dôvodu, že sme trištvrte roka strávili definovaním (potrieb), a keď sme to dodefinovali, bol december. Nikto nás neupozornil na možnosť čerpania do konca roka. Nakoniec sme požiadali o preloženie, a samospráva takéto predĺžené čerpanie rozpočtu umožnila. V roku 2014 v PAROZ-e celkovo preto zúčtovali približne 9,5 tis. EUR (rozpočet za dva ročníky naraz), čo aktivista považoval za ústretové riešenie zo strany bývalého vedenia Mesta.
PAROZ prebiehal v meste, a bez Mesta. „Oni si niečo vymysleli…, tak potom chodili za pánom vedúcim.“ Terajší, služobne starší úradníci na Mestskom úrade nevedeli zreteľne artikulovať svoj postoj k PAROZ-u, stanovisko k tomu vraj môže zaujať len vedenie mesta. PAROZ vnímali ako aktivitu mladých ľudí z jedného občianskeho združenia v meste.
PAROZ má dodnes odklik aj na oficiálnej webovej stránke mesta, čo miestny aktivista komentoval – /parafr./ však sme na tom aj zapracovali, aby to bolo v ponuke na základnej lište, ale okamžite vás to prepojí na našu doménu[31]. Na otázku k „odkliku“ na PAROZ na oficiálnej webovej stránke mesta, úradníci odpovedali ambivalentne. /parafr. „A“/Či sa hlásime? To neviem, ale ako povedal(-a) kolega(-yňa), fungovalo to do tej doby… – A aký je oficiálny postoj mesta k PAROZ-u? – Koho – mesta, alebo obyvateľov mesta? Primátor, viceprimátori – tí musia k tomu zaujať nejaké stanovisko, aké oni na to majú názory, to vám ja nepoviem. … Ja proti tomu nič nemám, aby ste tomu rozumeli, nie som oprávnený hovoriť za mesto ako také, ale zo svojho pohľadu čo sme sa stretli s tými problémami s preplatením faktúr a tieto veci – musia byť jasne nastavené pravidlá – či majú byť schválené projekty v súvislosti s tou (participatívnou) komunitou, a potom by sa k tomu mali vyjadriť aj občania, nielen tí zainteresovaní piati ľudia.
Ďalší vyšší úradníci si vybavili niektoré fakty o participácii občanov a aj samosprávy na PAROZ-e, s inými dôležitými súvislosťami akoby boli konfrontovaní po prvý raz. /parafr. „E“/ Muselo byť za tým hodne práce (projektmi v PAROZ-e)… Ja som do toho nebol nejak vtiahnutý… Uviedol, že si nespomína, že by bol na stretnutia participatívnej komunity pozývaný a nevie posúdiť ako sa veci v PAROZ-e rozvíjali, ani či do procesu mohla aktívne vstupovať široká verejnosť; spomenul tiež, že miestni aktivisti mu prezentovali výstupy z pracovných skupín a projektov. /parafr. „B“/ (Participatívna komunita) Viem, že nejakú komunitu mali. … išlo to mimo nás. V podstate od nás tam nikto nebol, všetko to zastrešoval ten pán (z občianskeho združenia Tvorivý rozvoj), prišiel s niektorými vybratými projektami. Viem, že raz to bolo aj vyhodnocované na zastupiteľstve, mali prezentáciu k projektu, premietali tam… V prvých dvoch rokoch možnože to bežalo tak viac v spojení s mestom, lebo potom už tie ďalšie roky to bolo v podstate iba o tom, že oni si niečo vymysleli, ja vôbec neviem, či im to na vedení niekto odsúhlasil alebo čo. Len vedeli, že majú 4,5 tis. v rozpočte, tak potom chodili za pánom vedúcim.
Dlhoročný(-á) vyšší(-) úradník(-čka), ktorý(-á) ako jeden z mála ľudí na Mestskom úrade prichádzal(-a) s PAROZ-om do kontaktu v rámci jeho/jej agendy, v svojej časti príbehu o PAROZ-e v ružomberskej samospráve teda naznačil(-a) /v predošlom odstavci/, že prvé dva ročníky PAROZ-u prebiehali v súčinnosti participatívnej komunity s Mestom, neskôr (v roku 2014 sa vymenilo vedenie mesta) takéto prepojenie chýbalo.
V PAROZ-e mali k dispozícii (veľmi) nízku sumu. Finančná suma vyčlenená na PAROZ neumožňovala realizovať „veľké“ projekty napr. z hľadiska celomestského významu. Tento fakt ale miestny občiansky aktivista, na rozdiel od vyššieho úradníka, nikdy nevnímal ako zásadný problém. /parafr. „A“/ Možnože boli sklamaní, a neboli ani nadšení s veľkosťou peňazí, to bolo asi trošku demotivujúce. … 5 tis. alebo 10 tis. EUR je pre PAROZ málo (ak to má mať pre mesto na tejto úrovni výsledný užitočný efekt), je to na zalepenie očí; v konečnom dôsledku – príliš veľa sa vytrápia s malým obnosom peňazí; to všetko úsilie, to koľko sa má ľudí stretávať a o koľko peňazí PAROZ na konci dňa rozhoduje, je demotivujúce.
Rozhovor moderátora a občianskeho aktivistu pred spustením 1. ročníka PAROZ-u v Mestskej Televízii Ružomberok, 3.12.2012.[32]
Protagonisti PAROZ-u venovali tejto myšlienke dlhodobo nesmierne veľa svojho času a energie dobrovoľnícky. – „Pýtať si peniaze za to, že robím túto spoločnosť lepšou? To mi príde divné.“– Pochopiteľne, narazili na prózu života…
Profesionálny výkon PAROZ-u v modeli, aký bol nastavený v Ružomberku, vyžadoval od občianskych aktivistov nasadiť nemalé personálne kapacity. V modeloch PAROZ-u „zhora“ sú ľudia zodpovední za manažment participatívnych procesov bežne platení zamestnanci, na rozdiel od PAROZ-u „zdola“ aký sa aplikoval v Ružomberku. Miestni aktivisti robili všetku prácu spojenú s vedením participatívnej komunity počas troch ročníkov (2013-2015) vo svojom voľnom čase a bez finančnej kompenzácie. /parafr. / My sme to všetko riešili na báze dobrovoľnosti… Pýtať si peniaze za to, že robím túto spoločnosť lepšou? To mi príde divné.
Na druhej strane, dobrovoľnícke nasadenie limitovalo celkový výkon, a to sa do istej miery podpísalo aj pod kolísavú intenzitu pri manažovaní aktivít PAROZ-u, a prispelo pravdepodobne aj k priebežnému vyhoreniu občianskych aktivistov na tejto mnohokrát priekopníckej ceste.
V projektoch sa formou „Dohôd“ vyplatili aj nejaké odmeny. Niekoľkým jednotlivcom z participatívnej komunity, ktorí odviedli fyzickú prácu na niektorých projektoch, bola preplácaná časť odrobených hodín. /parafr. vyšší(-ia) úradník(-čka) „B“/ … s čím bol problém – oni nemohli fakturovať, keďže nemali živnosti, tak sa im to na Dohodu vyplácalo – tým chlapcom, ktorí to fyzicky robili.
Na Mestskom úrade kolovala historka o predraženej cene nakúpeného materiálu a práce v jednom z posledných projektov v PAROZ-e. Za také sumy, podľa bývalého vyššieho úradníka, v iných mestských častiach urobia “mega činnosti“, čo opätovne vyvoláva otázku ako v PAROZ-e prebiehal schvaľovací proces projektov (a ich rozpočtov) a ako bola nastavená transparentnosť, ktoré by zabránili takýmto podozreniam.
Ľudia z participatívnej komunity projekty aj fyzicky realizovali; hoci teoreticky do úvahy pripadala aj možnosť iba rozhodovať o tom, čo sa má realizovať. Jeden z bývalých vyšších úradníkov, ktorý bol pre občianskych aktivistov styčným dôstojníkom na Mestskom úrade počas prvých dvoch ročníkov PAROZ-u, opísal svoje prekvapenie keď zistil, že participatívna komunita si schválené projekty aj svojpomocne, vo vlastnej réžii zrealizuje. /parafr. „E“/ … že oni to svojimi silami, svojim rozumom a kadečím aj vykonajú. To sa v samospráve stretlo s rôznymi formálnymi problémami – ako to nakúpia, či obstarajú… Predstava tohto úradníka bola, že PAROZ sa využije na rozhodovanie ľudí /parafr. „E“/ kde tie peniaze majú ísť, nie nato ako sa to zrealizuje. Táto forma PAROZ-u obnášala podľa neho istú mieru neistoty, zatiaľ čo Mesto mohlo v rámci svojich bežných úkonov projektové pohľadávky poľahky nakúpiť, obstarávať. Zároveň sa vyjadril, že do budúcna by preto odporúčal, aby participatívna komunita nechcela projekty v rámci PAROZ-u aj realizovať, aby tie nemohli zlyhať na rôznych komplikáciách práve v kľúčovej finálnej fáze, v zmysle ´rozhodujte, my budeme realizovať´. (Pod komplikáciami mal na mysli napr. formálne požiadavky mesta – či nákup pôjde ako dotácia nejakému občianskemu združeniu a pod. – /parafr./ Toto nebolo dosť dobre domyslené.)
Participatívna komunita (2013-2015) sa dohodla na realizácii projektov svojimi členmi cielene a vzhľadom k celkovo nízkemu rozpočtu. Tento aspekt hlavný aktér PAROZ-u v Ružomberku Albín Bella popísal napr. v rozhovore pre bbonline.sk – „… dôležitým znakom participatívneho rozpočtu je aktívna, dobrovoľná spoluúčasť občanov na projektoch, ktoré si odsúhlasia. Aj vzhľadom k obmedzeným prostriedkom a rôznorodým záujmom občanov, sa v rámci participatívnych komunít vytvára tlak na znižovanie nákladov. To znamená, že pokiaľ sa rozhodnú občania, že zrevitalizujú lavičky vo svojom okolí, nenajmú si firmu, ktorá to spraví, ale svojou prácou v rámci dobrovoľníctva prispejú k projektu.“[33]
PAROZ vraj nezaspal na meste, ´verte mi, že nie´. Mesto však o „VZN-ku“ odmietlo rokovať. Jeden z bývalých vyšších úradníkov je presvedčený, že za zánikom PAROZ-unebola neochota vedenia mesta. (Vezmúc do úvahy nasledujúci kľúčový moment, ktorý rozhodol o zamrazení PAROZ-u od roku 2016 až doteraz, zrejme to ale nebola ani ochota. – pozn.aut.)
Albín Bella z občianskeho združenia Tvorivý rozvoj zánik participatívneho rozpočtu verejne objasnil tak, že PAROZ v Ružomberku nemôže pokračovať bez vypracovania a schválenia pravidiel, napr. v podobe všeobecne záväzného nariadenia (tzv. „VZN-ka“), ktorého návrh aj vypracoval a odovzdal vtedajšiemu vedeniu Mestského úradu. „Žiadali sme, aby vzniklo všeobecne záväzné nariadenie alebo smernica o spôsobe rozdeľovania peňazí z participatívneho rozpočtu. Bývalé vedenie to nespravilo, hoci peniaze vyčlenilo. Súčasné vedenie povedalo, že pokiaľ nie je právny podklad, peniaze na túto formu občianskej iniciatívy nedá.“[34]
Ďalší bývalý vyšší úradník nevedel o snahe participatívnej komunity podchytiť PAROZ „VZN-om“, i keď pripustil, že táto požiadavka je legitímna. /parafr. „E“/ … možno treba hľadať spôsob ako to etablovať a nejaké pravidlá definovať, neviem. On sám na Mestskom úrade (2011-2014) vnímal, že PAROZ sa stretával s rôznym formálnym odporom, najmä pri jeho administrovaní.
Samospráva mesta v čase zániku PAROZ-u trpela viacerými chorobami. Takto spätne opísal situáciu jeden z bývalých vyšších úradníkov Mestského úradu (2011-2014), keď samospráva flagrantne nepociťovala potrebu pravidiel ani v iných oblastiach správy mesta, nielen v oblasti občianskej participácie, kam patril PAROZ. On sám sa svojho času považoval za akéhosi garanta PAROZ-u, ktorý definitívne odišiel – ako uviedol – s jeho odvolaním z funkcie. /parafr. „E“/ (PAROZ) Vnímal som to ako zaujímavé… Rolu mesta som videl v tom, že mesto malo vyčleniť rámec pre PAROZ. To som si aj s miestnym občianskym aktivistom snažil zadefinovať, ktoré oblasti majú riešiť, aby tiež nesnívali napr. postaviť plaváreň. Takže sme zadefinovali také veci, ktoré spravidla občana najviac trápia, lebo oni do toho vnútra fungovania mesta nevidia. Ale veľmi jasne vidia, keď nemajú dobrú lavičku …, a to (PAROZ) sa mi zdalo práve ako nástroj, ktorý dá občanom veľmi efektívny priestor na splnenie takýchto prvoplánových požiadaviek. Dohodli sa na oblasti drobnej infraštruktúry pre občanov. …
/pokračovanie parafr. „E“/… v 2015? To som tam už nebol (vo funkcii na Mestskom úrade). Podľa mňa to už nemalo svojho garanta. Mňa to potom prestalo nejako primárne trápiť, už som nevidel do rozpočtu (mesta). … Dnešná choroba v meste je podstatne širšia ako je PAROZ. Oblasť rozpočtu nemala pána, … zostalo to na úradníkoch, ktorí kopírovali rozpočet z minulého roku … Nemyslím si, že to zakapanie PAROZ-u bezprostredne súviselo so samotným PAROZ-om, súviselo s celkovým prístupom vedenia k mestskému rozpočtu…, rozpočet nemal garanta, miestni občianski aktivisti stratili parťáka… Mesto sa začalo boriť s úplne inými primárnymi problémami…, začalo zlyhávať na iných frontoch a PAROZ mal prioritu päťdesiatštyri. Netreba to vnímať tak, že PAROZ zakapal, lebo mal nejaké chyby, ale toto bola špecifická situácia. Druhá vec je podľa mňa, že možno aj ten cyklobox na konci zmluvy nebol vnímaný ako nejaká sexi výhra, ktorá by bola takou prvou lastovičkou, ktorá by ukázala ´aha, aké parádne veci sa dajú spraviť´.
NIE, samotné hlasovanie ako forma občianskej participácie nestačí.
ÁNO, „Zaujímať sa o svoje mesto(?!)“, na Slovensku patrí k vyšším nárokom. Participatívna komunita mala byť skupina aktívnych občanov, nie „hybernujúcich“, ktorí svoju účasť na PAROZ-e zvyknú zredukovať na elektronické hlasovanie za projekty, ako je to častokrát v iných mestách, vysvetľoval ružomberský model PAROZ-u jeho občiansky protagonista. Takéto hlasovanie v PAROZ-e mu dokonca pripomína zastupiteľskú formu demokracie, ktorá využíva väčšinové hlasovanie, /parafr./ k tomu sme bohužiaľ dospeli, hoci to nemá byť o tom, že je to pretlačenie názoru väčšiny voči menšine; preto si nemyslí, že občianska participácia by mala hlasovaním skončiť; ale že ide o to, aby sa ľudia zapojili do verejného života. /parafr./ Ide o to ukázať ľuďom, že rovnako ako sa pozerajú (z okna svojho domu na sídlisku), či im niekto nerozbije auto, aby si všimli, či im niekto nerozbíja kôš na ulici… a že zavolám políciu, keď mi niekto rozbíja auto, aj keď mi rozbíja odpadkový kôš (na verejnom priestranstve). Neviem, či máme také veľké nároky – zaujímať sa o svoje mesto(?!).
PAROZ mal Ružomberku priniesť označenie „moderné mesto“. Zástupcovia mesta mali zmysel pre trendové záležitosti vo verejnej správe. Za takú – modernú vec – považovali aj PAROZ. Preto Mesto Ružomberok realizovalo PAROZ. Zdá sa, že celkom nepoznali v čom „modernita“ samosprávy v kontexte občianskej participácie spočíva, čo presne sa zmení na „moderné“. /parafr. „B“/(PAROZ) Bola to moderná vec – ´chceme byť moderné mesto, dáme ten participatívny rozpočet do rozpočtu´. Ale už sa to potom nedotiahlo. Ono to bežalo, to zase nemôžeme povedať. Veci sa reálne urobili, ale… /parafr. „C“/ My sme to prijali s nadšením. … Bolo to niečo nové, poslanci to prijali pozitívne. … Začali sme s 5 tis. EUR a predpokladali, že tá suma sa zvýši. Ja hovorím, nie je to zlá vec, mesto je pripravené poskytnúť väčšiu sumu, ale musí tam byť väčšia spolupráca. Nemôžeme ich v októbri naháňať, kedy minú tie peniaze, my nemôžeme mať problémy… (s vyúčtovaním). Stratí sa naša dôvera… Keby skutočne robili tak, že by nás naháňali, tak tohto roku majú rozpočet možno 15-20 tis. EUR. A že v takom prípade by to odporovali aj naďalej, mesto je finančne zdravé, je to také moderné.
Občiansky aktivista podobne ako úradníci konštatoval, že Mesto sa na začiatku nemohlo od myšlienky PAROZ-u odvrátiť. Zároveň dodal, že /parafr./ za malé peniaze je to veľa muziky, strašne progresívne, inovatívne. Tiež predpokladal, že časom môže byť rozpočet pre PAROZ vyšší – /parafr./ keď im ukážeme, že vieme spraviť vec zadarmo a dobrovoľne, iba za materiál, lebo tak to bolo; plus my sme niektoré projekty ešte dofinancovávali cez občianske združenie.
Bola participatívna komunita konkurenciou pre samosprávu a jej politikov? Pri analýze postoja Mesta, ktorý viedol k ukončeniu PAROZ-u, občiansky aktivista dospel k záveru, že participatívna komunita bola pre Mesto nekontrolovateľná. /parafr./ Oni nás nevedeli ukontrolovať v tom, čo máme robiť; to sa nedalo. Mohli nás ukontrolovať koľko nám dajú peňazí, to bolo celé. … Keď neviete niečo kontrolovať, môže vás to ohroziť, môže to byť len bicykel. Dáte iniciatívu mladým ľuďom, ktorí zrazu majú plné námestia. Ak pre svoju ideu, nech je akákoľvek, získate nejaký počet ľudí, nie tých aktívnych, ktorí vám pôjdu sami na námestia, ale tých pasívnych – to je niečo úplne iné.
Peniaze na PAROZ nie sú zásadný problém. Bývalý dlhoročný vyšší úradník Mestského úradu, vyjadril odhad ďalšieho vývoja v Meste, že /parafr. „C“/ keď (aktivisti) budú presvedčiví a vyvinú tlak (ale musia byť za tým „aktivity“), tak mesto s novými, mladšími poslancami[35] bude mať pre PAROZ a výdavky s tým spojené porozumenie, bude k tomu pristupovať veľmi pozitívne.
Mesto Ružomberok má tiež zavedený fond, v ktorom /parafr. „C“/ každý poslanec má 2-3 tis. EUR v rámci svojho rozpočtu a môže poskytnúť financie na drobné aktivity po obvodoch. Bývalý vyšší úradník uviedol tento „fond“ ako potenciálny zdroj, ktorý by sa mohol čiastočne využiť na PAROZ.
Mesto má tiež dotačný mechanizmus pre neziskové organizácie, ktoré sa môžu o verejné zdroje uchádzať podľa oblastí.O „dotáciách“ určených pre miestne neziskové organizácie rozhoduje komisia zložená z poslancov a odborníkov, návrh komisie schvaľuje Mestské zastupiteľstvo. Terajší(-a) vyšši(-a) úradník(-čka) v samospráve mesta konštatoval(-a), že /parafr. „B“/ na ten dotačný mechanizmus sú ľudia už naučení… tam ide toľko peňazí, že až.
Záujem o PAROZ v Ružomberku trvá. Ale nová dohoda „Mesta s občanmi“ zdá sa bude musieť vyzrieť. Hlavný aktér spomedzi občianskych aktivistov by spätne nič zásadné na PAROZ-e v Ružomberku (2013-2015) nemenil. Podľa neho je dôležitá komunita – nie skupina ľudí, ktorá bude medzi sebou súperiť, ale sa bude /parafr./ spolu snažiť o spoločný cieľ. Po posledných komunálnych voľbách uvažuje, že sa vráti k praktizovaniu myšlienky občianskej participácie a pokúsi sa – opäť na dobrovoľníckej báze a vo svojom voľnom čase – vzbudiť záujem ľudí o verejné veci tak, aby sa ľudia viac zapájali do tvorby verejných politík mesta. Na otázku, s akou výškou pre PAROZ by chcel tentokrát začať, polovážne(?) odpovedal – ´Začneme bez peňazí!´. A doplnil, že /parafr./ PAROZ je potrebné dostať do povedomia ľudí, aby chápali o čo ide. Keď nám dajú 1 tis. EUR – zrealizujeme za tisíc, keď nám dajú 5 tis. – zrealizujeme za päť. On sám je otvorený rokovaniam so samosprávou mesta.Spolu s ďalšími občanmi mesta má dokonca už v ponuke vypracovaný nový projekt revitalizácie …
Ani niektorí z predstaviteľov Mesta sa (na konci roka 2018) nebránili myšlienke PAROZ-u; s dôvetkom, že majúc skúsenosť s prvými troma ročníkmi PAROZ-u, PAROZ musia realizovať /parafr./ správni ľudia, iným smerom, inou intenzitou, transparentne, v prepojení s mestom; výdavky musia byť oprávnené a s primeranými cenami.
/parafr. „C“/Možno sa zlepší činnosť neziskovej organizácie (OZ Tvorivý rozvoj), možno príde iná generácia. Schváliť možno 5-10-15 tis. EUR, to by bol ten menší problém. Nech sa tí ľudia naučia…
Mesto očakáva, že záujem o PAROZ má vyjsť zo strany občanov, prípadne neziskovej organizácie, ktorá ich bude zastupovať; /parafr. „C“/ začať to musia rozhodne oni (občania). Bývalý vyšší úradník ako tip pre projekty v PAROZ-e uviedol, že Mesto môže dotovať náklady občanov so skrášľovaním okolia v meste, keď si to dobrovoľníci sami urobia. Skutočne, participatívny proces môže priniesť, a prax ukazuje, že veľmi často aj prináša toto tematické zameranie – samospráva ale nemusí (je to krátkozraké – pozn. aut.) redukovať záujem občanov len na prvoplánové dotváranie estetického vzhľadu mesta, a ich potenciál na pracovnú silu pri údržbe verejných priestranstiev.
Programový rozpočet Mesta Ružomberok 2019 -2021[36] neráta s výdavkami na participatívny rozpočet. I keď rozpočet mesta sa každý rok aktualizuje a to, či v ňom pribudne rozpočtová položka na PAROZ, majú v rukách poslanci.
Záver: Mestu beží čas. Možno (občianski aktivisti) predbehli dobu. Ružomberský príbeh PAROZ-u odkrýva slabé miesta, bariéry ale aj silné stránky, motivátory a poučenia, ktoré v Ružomberku sprevádzali participatívny proces medzi občanmi a samosprávou.
Nasledujú tri odlišné posolstvá aliasvýchodiská v aktuálnej situácii, ktoré môžu pomôcť pri redefinovaní spôsobu ako sa ľudia v Ružomberku budú môcť zase priamo podieľať na rozhodovaní o svojom meste, a v novej kvalite.
- Genéza problému PAROZ-u v Ružomberku v skratke – tak je možné nazvať nasledujúce myšlienky dlhoročného vyššieho úradníka na Mestskom úrade, ktoré zazneli v úvode rozhovoru[37]. (Text by mohol slúžiť ako ilustračný materiál v manuáli na diagnostikovanie a prevenciu problémov v praxi, časť občianska participácia vs. kvalita výkonu samosprávy.)
/parafr. „A“/ Náš názor je taký, a myslím si, že aj môjho kolegu/ mojej kolegyne, že na PAROZe by malo participovať čo najviac obyvateľov. Niekedy si menšia skupina vymyslí nejaký projekt, s ktorým ani väčšina obyvateľov mesta nebude súhlasiť. Teda ak PAROZ, áno, Mesto by malo asi vybrať nejaký počet projektov, ktoré by chcelo zrealizovať…, a občania v rámci nejakého prieskumu sa vyjadria a budú hlasovať za taký projekt, o ktorý majú záujem.
/pokračovanie parafr. „A“/…… V Ružomberku v rámci PAROZ-u nie všetky projekty dopadli tak, aby to bolo v poriadku a niečo z toho bolo. Posledný projekt bol v 2015.-om – umiestnenie požičovne bicyklov v meste; postavili box („otrasná búda“), kde by si mali ľudia požičiavať bicykle tam, kde je všade zákaz používania bicyklov, kde policajti dávajú pokutu. Tak aký to malo zmysel? Štyria ľudia dali na parkovisko za Kultúrny dom drevenú búdu… Nikdy to ani nefungovalo, čiže týmto pádom sme to my už skončili, lebo my nie sme kompetentní rozhodovať o tom, aké projekty by v meste mali byť. … Možno (občianski aktivisti) predbehli dobu.
- „Pro-občiansky“ nastavený bývalý vyšší úradník je presvedčený, že /parafr. „E“/ mesto má potenciál pre občiansku participáciu, len to treba v ľuďoch vybudiť.
- Aktivista z občianskeho združenia Tvorivý rozvoj sa domnieva, že na myšlienky, ktoré vymyslela a zrealizovala participatívna komunita v Ružomberku v rámci PAROZ-u by časom prišlo aj Mesto, /parafr./ časom určite áno. My neriešime nič, po čom by nebol dopyt.
Prípadovú štúdiu spracovala a rozhovory s piatimi aktérmi participatívneho rozpočtu a jedným miestnym žurnalistom v Ružomberku viedla: Lýdia Marošiová
* Mesto – sa v celom texte používa ako skrátený pojem pre vedenie mesta, Mestský úrad, resp. Mestské zastupiteľstvo v Ružomberku.
46Facebook-ová stránka OZ Tvorivý rozvoj https://www.facebook.com/OzTvorivyRozvoj/ , a od roku 2014 aj Facebook-ová stránka PAROZ-u Ružomberok https://www.facebook.com/profile.php?id=100008222534276
[1] Mapovanie príbehu PAROZ-u v Ružomberku v rozhovoroch bolo pomerne zložité. Kompetentní aktéri v rozhovoroch spomínali na miestny PAROZ s odstupom takmer troch rokov, a niektorí z nich vyjadrili skôr „úlomky“ ako faktografické údaje, ktoré im utkveli v pamäti, veľakrát zredukované na celkové „pocity“, s ktorými sa im PAROZ spája. Takisto mnohé dátové zdroje k ružomberskému PAROZ-u síce zanechali na internete stopu, ale viaceré už neboli dostupné, resp. internetové odkazy k nim boli nefunkčné, vrátane odkazov na oficiálne dokumenty Mesta Ružomberok.
[2] URL odkaz zo dňa 22.3.2019.
[3] https://www.facebook.com/pg/mesto.ruzomberok/posts/?ref=page_internal; odklik na zdieľanú správu s pozvánkou publikovanou na webovej stránke Mesta Ružomberok už nie je funkčný; 22.3.2019. Ide o jednu z mála spoločne (Mesta a participatívnej komunity) komunikovaných aktivít k PAROZ-u, ešte predtým ako reálne začal.
[4] https://www.facebook.com/OzTvorivyRozvoj/photos/oa.405759579495193/484411641603033/?type=3&theater, status publikovaný 19.11.2012; nájdené 22.3.2019
[5] Relácia trvala 35 min. https://www.mtr.sk/videoarchiv/2012–12–03_TEMA_Participativny_rozpocet/; 21.3.2019
[6] https://www.facebook.com/events/428040133875867/, 3.5.2012; https://www.facebook.com/events/376248815759038/
?active_tab=discussion, 9.5.2012; nájdené 21.3.2019
[7] Bella, A.: Participatívna pracovná skupina – URBANIZMUS – manifest. 24.7.2012, https://utopia.sk/liferay/article/–
/journal_content/56_INSTANCE_b8AZ/348443/2054362?p_p_state=pop_up&_56_INSTANCE_b8AZ_viewMode=print; 21.3.2019
[8] (Minimálne) dvaja z protagonistov ružomberskej občianskej iniciatívy spolupracovali s občianskym združením Utópia, ktoré časom rozbiehalo niekoľko PAROZ-ov na celom Slovensku42. Jeden z nich už ako vysokoškolský študent prispel k vzniku kultúrneho centra a knižnice na internátoch vysokoškolských študentov v Mlynskej doline v Bratislave, kde sa pod vedením
Utópie začala stretávať prvá participatívna komunita v Bratislave. Na týchto internátoch, v tzv. vysokoškolskom meste inicioval študentský PAROZ, na ktorý bola svojho času vyčlenená suma 10 tis. EUR, a ktorý – ako sa ukázalo – bol pre manažment dobrým mechanizmom ako zistiť, čo študentom na internátoch chýba.
[9] Vittek, P.: Pokusy o zavedenie participatívneho rozpočtu na Slovensku. In: Rozhodujme o svém městě. Zborník z konferencie. Ekumenická akadémie, 2013, s.37; https://aa.ecn.cz/img_upload/c4e56783c55554248b7d9cefc26859ea/0103_ ea_sw_sbornik_a5_web.pdf
[10] Ján Pavlík bol vo funkcii primátora v období rokov 2011-2014.
[11] V tomto kontexte je pre úplnosť potrebné uviesť zistený fakt, že v tom čase na Mestskom úrade Ružomberok pracoval(-a) vyšší(-ia) úradník(-čka), ktorý(-a) bol(-a) v príbuzenskom vzťahu s jedným z aktivistov OZ Tvorivý rozvoj. Dotknutý aktivista v rozhovore razantne zaujal postoj, že za schválenie PAROZ-u Mesto-om u tohto úradníka(-čky) nikdy neloboval a považoval takýto súbeh okolností za náhodný, a zároveň nešťastný. Na druhej strane, PAROZ nemal v histórii spolupráce s mestskou samosprávou už nikdy väčšiu podporu, ktorá napokon aj skončila v období pôsobenia nového primátora Igora Čombora (vo funkcii primátora je od roku 2014 doposiaľ).
[12] Odznelo v reportáži Mestskej Televízie Ružomberok s názvom „Participatívny rozpočet chýba“, 22.10.2018,
https://www.mtr.sk/videoarchiv/2018–10–22_SPRAVY_060_Participativny_rozpocet_chyba/; 20.3.1019
[13] Zápis zo stretnutia pracovných skupín-občanov-zástupcu ÚHA 6.4.2013 je k dispozícii tu: https://pr.ruzomberok.sk/liferay/ sk/web/ruzomberok/novinky/–/journal_content/56_INSTANCE_WsUjX5N476fI/348443/2387690
[14] Veselovský, Jozef: Diskusný cyklus: Ružomberok SME aj MY! 13.3.2013, https://pr.ruzomberok.sk/liferay/sk/web/ ruzomberok/novinky/–/journal_content/56_INSTANCE_WsUjX5N476fI/348443/2328886; 21.3.2019
[15] Facebook-ový status OZ Tvorivý rozvoj, 3.apríla.2013, https://www.facebook.com/OzTvorivyRozvoj/; 21.3.2019
[16] Facebook-ový status Participatívny rozpočet, 9.septembra 2015, https://www.facebook.com/profile.php?id=100008 222534276&lst=1801876733%3A100008222534276%3A1557133881&sk=timeline; 21.3.2019
[17] Napr. aj o tzv. ružomberských paradoxoch vo Facebook-ovom statuse Participatívny rozpočet, 22.februára 2016, viď tamtiež ako predošlá poznámka č. 15; 21.3.2019
[18] Odznelo v reportáží Mestskej Televízie Ružomberok – s názvom Participatívny rozpočet, 10.2.2014, https://www.mtr.sk/ videoarchiv/2014–02–10_SPRAVY_03_Participativny_rozpocet/; 21.3.2019
[19] Bella, A.: Na bicykli za krásami Ružomberka… 13.júna 2013, https://pr.ruzomberok.sk/liferay/sk/web/ruzomberok/novinky//journal_content/56_INSTANCE_WsUjX5N476fI/348443/2523160; 21.3.2019
[20] Verejná požičovňa bicyklov. 9.júla 2013, https://pr.ruzomberok.sk/liferay/sk/web/ruzomberok/novinky/–/journal_content/ 56_INSTANCE_WsUjX5N476fI/348443/2564593; 21.3.2019
[21] Verejná požičovňa bicyklov 2015: Montáž cykloboxu – participatívna komunita Ružomberok. 3.januára 2016, https://pr.ruzomberok.sk/liferay/sk/web/ruzomberok/novinky/–/journal_content/56_INSTANCE_WsUjX5N476fI/348443/400
[22] + fotodokumentácia: https://pr.ruzomberok.sk/liferay/fotogaleria?p_p_id=31_INSTANCE_2Y9iLQQsCJuA&p_p_life cycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column1&p_p_col_count=1&_31_INSTANCE_2Y9iLQQsCJu A_struts_action=%2Fimage_gallery_display%2Fview&_31_INSTANCE_2Y9iLQQsCJuA_topLink=home&_31_INSTANC
E_2Y9iLQQsCJuA_folderId=4005561&_31_INSTANCE_2Y9iLQQsCJuA_delta2=20&_31_INSTANCE_2Y9iLQQsCJuA _keywords=&_31_INSTANCE_2Y9iLQQsCJuA_advancedSearch=false&_31_INSTANCE_2Y9iLQQsCJuA_andOperator= true&p_r_p_564233524_resetCur=false&_31_INSTANCE_2Y9iLQQsCJuA_cur2=4; 21.3.2016
[23] In: https://pr.ruzomberok.sk/liferay/sk/web/ruzomberok/novinky/–/journal_content/56_INSTANCE_WsUjX5N476fI/ 348443/4007550; 21.3.2019 58 In: Albín Bella, Abín, Nedoroščík, Peter: Vitajte na oficiálnej stránke participatívneho rozpočtu. 5.marca 2013, https://pr.ruzomberok.sk/liferay/sk/web/ruzomberok/novinky/–/journal_content/56_INSTANCE_WsUjX5N476fI/348443/23 15433; 20.3.2019
[24] Kauzu „cyklobox-u“ spracúva príspevok Mestskej Televízie Ružomberok s názvom „Participatívny rozpočet chýba“, 22.10.2018, https://www.mtr.sk/videoarchiv/2018–10–22_SPRAVY_060_Participativny_rozpocet_chyba/; 20.3.1019
[25] Napr. v PAROZ-e v Piešťanoch. In: Participatívny rozpočet štartuje, projekty môžu občania podávať do konca júna.
[26] .6.2016, https://www.pnky.sk/aktuality/participativny–rozpocet–startuje–projekty–mozu–obcania–podavat–do–konca–juna/;
[27] .3.2019
[28] Albín Bella z OZ Tvorivý rozvoj ako hosť relácie Téma (Participatívny rozpočet), v Mestskej Televízii Ružomberok, 3.12.2012, https://www.mtr.sk/videoarchiv/2012–12–03_TEMA_Participativny_rozpocet/; 21.3.2019
[29] Napr. v jednej z celkovo doteraz troch televíznych reportáží venovaných PAROZ-u, s názvom Participatívny rozpočet,
[30] .2.2014, https://www.mtr.sk/videoarchiv/2014–02–10_SPRAVY_03_Participativny_rozpocet/; 21.3.2019
[31] In: http://www.ruzomberok.sk/ vľavo dolu (viď predposledná položka vo výstrižku vyššie); 25.3.2019; po rozkliknutí položky PARTICIPATÍVNY ROZPOČET sa otvorí https://pr.ruzomberok.sk/liferay/web/ruzomberok/participativny–stromrk, teda platforma Liferay, ktorú v rokoch 2012-2016 využívala aj participatívna komunita v Ružomberku, a ktorá je funkčnou e-platformou pre komunity s PAROZ-om po celom Slovensku.
[32] https://www.mtr.sk/videoarchiv/2012–12–03_TEMA_Participativny_rozpocet/; 21.3.2019
[33] Z rozhovoru Mateja Bučka s Albínom Bellom z OZ Tvorivý rozvoj, in: Bučko, Matej: Ujasnime si, čo je participatívny rozpočet. 29.8.2013; https://bbonline.sk/blog/ujasnime–si–co–je–parcitipativny–rozpocet/ ; 21.3.2019
[34] In: Kravčák, Peter: Otvorme park vo vojenskej nemocnici verejnosti. Ružomberský magazín, 5.11.2018.
https://rmagazin.sk/otvorme–park–vo–vojenskej–nemocnici–verejnosti/; 22.3.2019
[35] Rozhovor s týmto respondentom sa uskutočnil tesne pred voľbami do orgánov samosprávy obcí v novembri 2018.
[36] http://www.ruzomberok.sk/sk/samosprava/riadiace–akty/strategicke–dokumenty/rozpocet/r–2019, 11.3.2019; stiahnutý 21.3.2019
[37] Rozhovor s týmto respondentom a jeho kolegom/kolegyňou viedla autorka.
prípadové štúdie Vám prinášame vďaka podpore EÚ – ESF a OP EVS.