Banská Bystrica – zatiaľ bez online hlasovania

Banská Bystrica je krajské mesto so 78 tis. obyvateľmi, ktoré od roku 2014 každoročne realizuje participatívny rozpočet.

Prvotným impulzom na zavedenie PAROZ-u bola najmä potreba rozvoja kultúry demokracie a aktívneho občianstva, podporu sociálnej identifikácie s lokalitou, podnety od občanov, financovanie v súlade s požiadavkami obyvateľov a rozvoj aktívneho občianstva. Implementácia v roku 2014 bola považovaná za pilotný projekt. 

PAROZ v roku 2014 bol financovaný z mestského rozpočtu vyčlenením čiastky 0,25 EUR z 1,5 EUR na obyvateľa, ktoré pôvodne tvorili príspevok pre volebné obvody,  tzv. občianske rady, ktoré mesto zriadilo

Celková takto vyčlenená suma pre PAROZ 2014 bola vo výške cca 20 tisíc EUR. Krátenie rozpočtov pre mestské časti sa od začiatku stretlo s nevôľou niektorých poslancov.

Prvý ročník PAROZ-u v Banskej Bystrici sa tak pre jednu zo zainteresovaných strán stal doslova arénou využívania verejného vplyvu na znovuzískanie odobratých financií z občianskych rád. Prax ukázala, že vyčlenenie prostriedkov na PAROZ z občianskych rád nebolo šťastným riešením, a že v ďalšom účtovnom roku bude lepšie ich vyčleniť z iného zdroja; čo umožnilo vrátiť 0,25 EUR na obyvateľa do občianskych rád. 

Občania vygenerovali tematické oblasti, v ktorých sa chceli angažovať. Ustanovila sa Koordinačná rada, ktorú tvorili dvaja zástupcovia za každú tematickú skupinu, (v roku 2014) pozostávala z desiatich ľudí. Maximálna výška podpory jedného projektu sa stanovila na 5000 EUR. Koordinačná rada, ktorá je stanovená na jeden rok,  PAROZ pripravuje po technickej a organizačnej stránke. Koordinačná rada sa stala spoločným orgánom tzv. participatívnej komunity a zabezpečovala koordináciu procesu PAROZ-u medzi komunitami a orgánmi mesta.

Prvý rok bolo v rámci PAROZ-u predložených 31 projektov, za tieto projekty mali prítomní občania možnosť hneď aj hlasovať. Občania mohli svoj hlas udeliť  až 4 projektovým návrhom. Hlasovanie prebiehalo formou hlasovacích lístkov, a aby sa predišlo duplicitnému hlasovaniu, overovala sa identita hlasujúceho občana. Hlasovanie pokračovalo na Mestskom úrade niekoľko nasledujúcich dní. Projekty, ktoré získali najviac hlasov sa realizovali v druhej polovici roku 2014.  

Projekty v PAROZ-e predkladajú bežní občania a občianske združenia

Z jedného z výskumov o PAROZ-e v Banskej Bystrici tiež vyplynulo, že 3 subjekty a ich projekty boli viackrát podporené. Ako napr. obľúbený projekt „Banskobystrické festivalové leto“. Niektoré projektové zámery boli rozfázované na niekoľko rokov. Táto (kritizovaná) črta PAROZ-u môže pripomínať dotačný mechanizmus, v rámci ktorého sa skupiny občanov pravidelne uchádzali o financovanie svojich projektov.

/parafr./ … bralo sa to tak, že keď si niekto podá projektový návrh, tak je to o tom, kto koľko dostane hlasov. … zvolali si občanov … väčšinou dôchodcov a dostali inštrukciu… za ktoré číslo projektu majú lístkami hlasovať, tie projekty vyhrali… Ľudia sa na diskusnom fóre sťažovali,  že to dlho trvá, pýtali sa ´kedy sa bude hlasovať´. To bol neskutočný tlak, žiadna diskusia nebola možná. Bolo to pre nás veľké poučenie.  Povedal jeden zo zainteresovaných.

Ukázalo sa, že nerozvinutá participatívna demokracia nahráva lobistickým skupinám, lebo tie si vedia v PAROZ-e regulovane a predvídateľne zabezpečiť žiadúci výsledok – podporu svojich projektov.

Na diskusnom fóre takéto „zaujaté“ hlasovanie začalo a pokračovalo 15 pracovných dní  v Klientskom centre na Mestskom úrade, kde mohli obyvatelia mesta hlasovať. Dnes aktivista bilancuje, že tejto situácii sa dalo predísť, ak by súčasťou PAROZ-u bolo tzv. verejné zvažovanie, ktoré v tom čase iniciátori PAROZ-u nedokázali presadiť.

Hlasovanie v PAROZ-e 2014-2019 v Banskej Bystrici vždy prebiehalo na lístkoch.   Ľudia majú možnosť potvrdiť svoju vôľu spolurozhodnúť o víťazných projektoch hlasovaním už na diskusnom fóre, alebo počas vymedzených dní v Klientskom centre na MsÚ, formou vyplnenia papierového lístka. S hlasovaním je tiež spojené preukázanie svojej identity, čím sa stráca anonymita hlasovania. V roku 2019 v kruhoch banskobystrického PAROZ-u prebieha nová vlna horlivej debaty  o zavedení online hlasovania.

O deficite zainteresovanej účasti Mesta na PAROZ-e svedčia aj niektoré „kauzy“  v histórii ročníkov PAROZ-u, keď sa napr. stalo, že projekt bol z dôvodu nesúladu so zámermi Mesta vyradený vyšším úradníkom Mestského úradu až priamo v deň hlasovania; že medzi schválenými projektmi boli aj zle nacenené, či prinášali benefit len pre úzku skupinu ľudí; alebo že pri zabezpečovaní stavebných prác v jednom projekte chýbala komunikácia zo strany Mesta s realizátorom projektu, čo neumožnilo previazať aktivity.

Evaluácia, monitoring k projektom sa vôbec neuskutočnili, čo chýba, pre vyššiu transparentnosť a vypovedanie o význame, teda meranie dosahu inštitútu PAROZ-u.

Rok 2018 bol pre PAROZ kuriózny, lebo suma rozpočtov schválených projektov dokopy bola nižšia ako Mestom vyčlenená suma pre PAROZ.

/parafr./ Predložených bolo 16 projektových návrhov, 6 bolo vyradených (1 predkladateľ stiahol projekt), 10 šlo do hlasovania … ale Mesto ešte vyradilo dva. … bolo jasné, že budú realizované všetky, čo bolo proti… ľudia hlasovali o projektoch, ale bolo úplne jedno ako sa umiestnia.

Aktivisti PAROZ-u túto skutočnosť komunikovali aj občanom a hlasovanie v roku 2018  za projekty predkladateľov, ktorí v skutočnosti medzi sebou nesúťažili, nazvali  informatívnym.

Čas na realizáciu projektov v rámci PAROZ-u má zmysel predĺžiť.

Všetci aktéri sa vyjadrili, že PAROZ by chceli do budúcna predĺžiť z jedného (účtovného) roka tak, aby na realizáciu projektov (vrátane vyúčtovania) bolo viac času ako od leta do zimy,  ako tomu bolo doteraz. Mohlo by to vraj vyzerať tak, že cyklus PAROZ-u predĺžia – na realizáciu projektu by bol celý rok od januára do decembra, a nový ročník PAROZ-u by sa pripravoval paralelne. Návrhy projektov by mali vznikať na základe  mapovania potrieb obyvateľov a najlepším nástrojom na identifikovanie skutočných potrieb  by malo byť tzv. komunitné organizovanie, ktoré je bežné v USA.

Rovnováha medzi kompetenciami mesta a občianskych aktivistov, a v rozdielnych východiskách oboch strán v PAROZ-e v Banskej Bystrici sa stále hľadá.

Prípadovú štúdiu spracovala a rozhovory s dvomi aktérmi participatívneho rozpočtu v Banskej Bystrici viedla:    Lýdia Marošiová

prečítajte si celú prípadovú štúdiu na:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *