Ružomberok – rôzne očakávania samosprávy a aktivistov

Ružomberok je okresné mesto na dolnom Liptove s 28 tis. obyvateľmi, ktoré v rokoch 2013 – 2015 realizovalo participatívny rozpočet (PAROZ). Bol po Bratislave druhým mestom,            ktoré     PAROZ zaradilo              do         mestského rozpočtu.

Ružomberský PAROZ iniciovali aktivisti z miestneho občianskeho združenia Tvorivý rozvoj a  neskôr prizvali OZ Utópia. Rokovania s Mestom o PAROZ-e a potrebách Ružomberka pri participatívnom procese  s občanmi boli úspešné – v decembri 2012 bol schválený pilotný PAROZ 2013  vo výške 5 tis. EUR.

OZ Tvorivý rozvoj pokračovalo v činnosti spolu s Mestom. Nadviazali na koncept práce v menších skupinách po oblastiach a oficiálne etablovali tri pracovné skupiny – Zelené mesto, Urbanizmus, Kultúra, ktoré sa začali stretávať a hľadať zaujímavé riešenia  na zlepšenie kvality života ľudí v meste. Každá pracovná skupina si časom stanovila prioritné témy. 

Fáza mapovania potrieb, generovania nápadov a tvorby projektov v jednotlivých oblastiach v jednom cykle PAROZ-u trvala minimálne pol roka, a na jej konci zvolávali stretnutia pracovných skupín, na ktorom členovia participatívnej komunity vybrali projekty, ktorým sa budú venovať. Tento konsenzus bol dôležitý, aby komunitu spájal spoločný záujem, čím zámerne predišli súpereniu projektov. Následne, členovia participatívnej komunity začali pripravovať projekty, ktoré sa predložili Mestu na schválenie.

Po schválení, členovia participatívnej komunity nakúpili materiál potrebný k realizácii projektov a fyzicky vykonali potrebné práce. Výdavky im Mesto preplácalo spätne na základe účtovných dokladov. 

V rámci troch ročníkov PAROZ-u sa podarilo v Ružomberku zrealizovať projekty  ako Revitalizácia športoviska– osadenie stolu na stolný tenis (2014); Doskočisko – vybudovanie posedenia (2013), inštalácia prvého oficiálneho verejného krbu (2014) a montáž ochranných sietí na ovocné stromy a kríky (2015); Workout-ový park na Rovni (2015); Verejná požičovňa bicyklov – montáž cyklobox-u v centre (2015); a ďalšie. 

V roku 2013 sa PAROZ nevyčerpal v rámci kalendárneho účtovného roku, čo bolo zapríčinené nejasnosťou pravidiel pri zúčtovaní PAROZ-u v prvom pilotnom ročníku.           Realizácia          všetkých            ročníkov PAROZ-u               v Ružomberku prebiehala  bez záväzného formálneho rámca, ktorý by tento inštitút etabloval z hľadiska úloh a postavenia zúčastnených strán, formy a priebehu participatívneho procesu  v stanovenom cykle.  Potreba vytvoriť právny podklad pre PAROZ  sa ohlásila hneď ako boli vyčlenené peniaze na realizáciu projektov; a že keďže neexistovala žiadna „smernica“, všetky kroky a postupy v rámci PAROZ-u riešil so zástupcami Mestského úradu len na základe ústnej dohody. 

Z rozhovorov s bývalými a terajšími úradníkmi vyplynulo, že agenda PAROZ-u bola administratívne pridelená dvom oddeleniam Mestského úradu. PAROZ skončil na ich „podúčtoch“, bol ad hoc monitorovaný, a stávalo sa,  že na Mestskom úrade veľakrát nevedeli ako v niektorých úkonoch v rámci PAROZ-u postupovať. 

Tiež chýbala evaluácia procesov a výsledkov jednotlivých ročníkov PAROZ-ov. Bez väčšej reflexie, vedenie mesta nevnímalo pozitívne výsledky, ktoré priniesol PAROZ. Mesto nepodporilo ukotvenie PAROZ-u v podobe nejakej smernice. V roku 2016 sa participatívny rozpočet z Mesta Ružomberok nepozorovane vytratil.

Z pohľadu úradníkov pri implementácii PAROZ-u chýbal participatívny proces, chýbala užšia spolupráca aj koordinácia občianskych aktivistov s Mestom, a následne nepovažovali  ani všetky projekty za úspešné.

Z pohľadu iných aktérov a pozorovateľov, samospráva nejavila o PAROZ-u stály záujem a  porozumenie pre občiansku participáciu a participatívne procesy v meste, ktoré prichádzali „zdola“. Počas všetkých ročníkov na strane samosprávy chýbala stála inštancia, ktorá by s občanmi / participatívnou komunitou v rámci PAROZ-u aktívne komunikovala. Samospráva preto ani nebola a nemohla byť integrálnou súčasťou celého procesu.

Príklad  Cyklobox sa nedokončil

Verejná požičovňa bicyklov – bol projektový zámer, ktorý všetci oslovení aktéri PAROZ-u  v rozhovorochvášnivo skloňovali. Participatívna komunita ho rozvíjala od samého začiatku svojho fungovania s cieľom zaviesť do života progresívnu myšlienku ekologickej cyklodopravy „v najprašnejšom meste na Slovensku“, na princípe zdieľanej  ekonomiky

Požičovňa mala byť umiestnená niekde v centre mesta ako krytá úschovňa verejných bicyklov, ktoré budú slúžiť všetkým občanom a návštevníkom mesta. Časť bicyklov mali tvoriť zrecyklované staré bicykle, o servis ktorých sa mali starať mladí ľudia. Ďalšou časťou projektu malo byť vytvorenie interaktívnej mapy mesta Ružomberok s tzv. „BP“ (v anglickom jazyku:beutiful points – „krásami“), ku ktorým sa bude dať dostať na bicykli. Na časť projektu získal OZ Tvorivý rozvoj aj grant z Nadácie Intenda.

Participatívna komunita však projektom sledovala ešte jeden primárny cieľ – „poskytnúť priestor mladým ľuďom z Ružomberka, aby sa plne realizovali v oblasti ekológie, ochrany a poznávania životného prostredia, ale aj v oblasti podpory poznávania kultúrnej platformy mesta“

V roku 2015 participatívna komunita detailne pripravila časť projektu – montáž cykloboxu.

Realizátori k projektu pristúpili s vedomím obmedzených personálnych, ekonomických, časových a materiálnych kapacít. Cyklobox a jeho osadenie navrhli a urobili svojpomocne, pracovné postupy popísali na internete a zdokumentovali. Výdavky spojené s nákupom materiálu boli hradené z PAROZ-u.

Zdroj: Verejná požičovňa bicyklov 2015: Montáž cykloboxu – participatívna komunita Ružomberok. 3.januára 2016.[1]

V projekte boli zakúpené aj prvé tri mestské bicykle, ktoré krátky čas používali aj občianski aktivisti, čo mesto považovalo za problém.

Vedenie mesta, ktoré projekt montáže cyklobox-u schválilo,  ho tesne pred dokončením zrušilo. Aktivisti mali pre nefunkčnosť (cyklobox nebol dokončený), neestetický vzhľad (cyklobox nebol dokončený) a zlé umiestnenie (miesto schválilo Mesto), cyklobox nakoniec demontovať.Z útržkov vyjadrení úradníkov ako hlavné zdôvodnenie vyplynulo, že stavba sa im nepáčila, ani jej umiestnenie

PAROZ mal Ružomberku priniesť označenie „moderné mesto“.

Zástupcovia mesta mali zmysel pre trendové záležitosti vo verejnej správe. Za takú – modernú vec – považovali aj PAROZ. Preto Mesto Ružomberok realizovalo PAROZ. Zdá sa,  že celkom nepoznali v čom „modernita“ samosprávy v kontexte občianskej participácie spočíva, čo presne sa zmení na „moderné“.

Mesto očakáva, že záujem o PAROZ má vyjsť zo strany občanov, prípadne neziskovej organizácie, ktorá ich bude zastupovať; /parafr. „C“/ začať to musia rozhodne oni (občania). Bývalý vyšší úradník ako tip pre projekty v PAROZ-e uviedol, že Mesto môže dotovať náklady občanov so skrášľovaním okolia v meste, keď si to dobrovoľníci sami urobia. Skutočne, participatívny proces môže priniesť, a prax ukazuje, že veľmi často aj prináša toto tematické zameranie – samospráva ale nemusí redukovať záujem občanov len na prvoplánové dotváranie estetického vzhľadu mesta, a ich potenciál na pracovnú silu  pri údržbe verejných priestranstiev. 

 Lýdia Marošiová

prečítajte si celú prípadovú štúdiu na:


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *